Ladislav Medňanský

Úvod

V 19. storočí v čase, keď naše územie bolo súčasťou Rakúsko-Uhorska a patrilo vtedajšiemu Uhorsku, sa jeho obyvatelia usilovali "o dosiahnutie práva na vlastný národný život a kultúru"[1]. Zložitá národnostná situácia mala vplyv na postoje umelcov, ktorí reagovali rôznymi spôsobmi: nadšeným vlastenectvom a na druhej strane nevšímavosťou voči národným záležitostiam, alebo sa niektorí slovenskí umelci pridali svojou tvorbou k vládnucemu národu a tým podporovali inonárodnú kultúru. Okrem umelcov tvoriacich na Slovensku a tých, ktorí pochádzali zo Slovenska, na našom území tiež dlhodobo pôsobili umelci z iných krajín.

Umenie na Slovensku nadväzovalo na široký európsky kontext a od začiatku 19. storočia sústreďovalo do jednotlivých regiónov. Na tieto regióny vplývala najmä Viedeň, ale takisto sa dostavali do kontaktu s ostatnými európskymi mestami ako napríklad Petrohradom, alebo Berlínom. Tieto mestá boli cieľom domácich umelcom, alebo z nich prichádzali cudzinci, prinášajúci so sebou aktuálne informácie. Dôležitými vzdelávacími inštitúciami, kde sa najčastejšie chodili vzdelávať slovenskí umelci, sa stali viedenská akadémia a od istého času neskôr pražská akadémia.

Hlavným konzumentom umenia v 19. storočí sa stala hlavne pôvodom nemecká meštianska vrstva. Najväčšími strediskami umenia boli: Spiš, Bratislava, Košice. Najfrekventovanejším druhom umenia bol portrét, podobizne národných dejateľov, popri ňom sa rozvíjali krajinomaľba, kvetinové zátišie, žánrové výjavy, ale spracovávala sa tiež sakrálna tematika.

I. Životopis

Ladislav Medňanský /Mednyánszky/ /1852-1919/

Narodil[2] sa 23. apríla 1852 v Beckove a zomrel 17. apríla 1919 vo Viedni. Od roku 1861 žil v rodinnom kaštieli v Strážkach pri Kežmarku. V rokoch 1863-1865 súkromne študoval u rakúskeho maliara T. Endera, ktorý maľoval v tom čase Tatrách a na východnom Slovensku a istý čas bol aj hosťom rodiny. Posielal mladému umelcovi z Viedne sadrové odliatky antických hláv a figúr. V roku 1866 začal súkromne študovať a učiteľmi mu boli evanjelický farár A. Justh a D. Weber z Kežmarku. Zmaturoval na Kežmarskom gymnáziu. Okolo roku 1868 – 1869 sa u neho oživil znovu záujem o umenie vďaka novej vychovávateľke poľskej národnosti, ktorá mala na starosti výchovu jeho mladšej sestry. Predtým študovala dva roky na Dusseldorsfkej Akadémii. Poznala osobne poľského maliara Matejka a často sa o ňom zmieňovala. Jeho záujem o Matejkovu tvorbu pochádza z týchto čias. Roku 1870 odchádza na jeseň s rodičmi do Švajčiarska. Tu sa mu nevydarí skúška na Polytechniku v Zürichu. Podľa otcových predstáv sa z neho mal stať inžinier. Koncom roku sa pripravoval v Solothurme na prijímacie skúšky. V roku 1871 v Solothurme dostal silný záchvat kĺbového reumatizmu, začal sa liečiť v Badene. Po liečbe sa prihlásil na prípravku zürišskej polytechniky. Vytvoril akvarely v okolí zürišského jazera. V roku 1872 strávil jeseň s rodičmi u grófa Jána Erdödyho v Banskom dvore v Chorvátsku. Urobil tu sériu akvarelov. V októbri si vybavil oslobodenie od vojenskej služby vo Viedni.

Začiatkom Novembra zložil skúšky na mníchovskú akadémiu. Začal v "antickej" triede u prof. Strehubera. V rokoch 1872 – 1873 študoval na Akadémii výtvarných umení v Mníchove (prof. Strähuber a Seitz). Po vypuknutí cholery cestuje s rodičmi do Talianska. Tu sa zoznamuje s poľským umelcom, ktorý žil dlho v Paríži. Zaujala ho myšlienka študovať v Paríži. V septembri odišiel do Paríža. V rokoch 1873 – 1875 začal študovať na École des Beaux-Arts v Paríži u profesora Pilsa. Leto roku 1875 strávil v Beckove. Keď zomrel profesor Pils najal si na Montmartiri ateliér. V roku 1876 žil v Paríži a na leto odišiel do Strážok a Tatier. Na jeseň namaľoval v Zemplíne štúdie stromov. Na zimu odišiel do Paríža. V roku 1877 na parížskom salóne vystavil jeden obraz. V tejto dobe sa uskutočnil prvý pobyt v Barbizone s O. Redonom, L. Paálom a K. Bodmerom. Tiež sa konala výstava v Múcsarnoku v Budapešti. V roku 1878 absolvuje študijnú cestu do Talianska, zimu strávil v Ríme. Navštívil Terst, Benátky, Anconu, Rím, Neapol, Sicíliu. Do roku 1878, potom 1889 – 1892 a 1896 – 1897 tvoril v Paríži v prenajatom ateliéri na Montmarte. V roku 1879 sa vrátil na Slovensko. Maľoval v Beckove, v Strážkach, v Šarišských Jarovniciach a tu sa zoznámil s maďarským maliarom Pavlom Szineym – Mersem. Na jar v roku 1880 pracoval v Szolnoku. Znovu sa u neho prejavila choroba. Liečil sa v Budapešti a Trenčianskych Tepliciach. Prijíma za žiaka Ferdinanda Katonu zo Spišskej Starej Vsi s ktorým odišiel na zimu do Viedne. V roku 1881 žil vo Viedni. V roku 1882 vystavoval na medzinárodnej výstave vo Viedni. Leto a jeseň strávil na Slovensku. V prvej polovici roku 1883 bol vo Viedni a leto v Strážkach. Po smrti matky odcestoval do Beckova. V rokoch 1884-1887 si prenajal v Budapešti ateliér a pravidelne sa vracal do Beckova a Strážok. Ošetruje dedinčanov počas epidémie a sám dostáva zápal pľúc. V roku 1988 po uzdravení odišiel na návštevu k Czóbelovcom do Anarcsu. Cez leto tvoril na Spiši. Z jeho podnetu vznikla bohémska spoločnosť Akvárium. Zimu trávi v Budapešti. V roku 1989 v lete pracoval na Slovensku a na jeseň odišiel do Paríža. Na jeseň roku 1889 odišiel do Paríža a navštívil aj Barbizon, Normandiu aj Bretónsko. V rokoch 1890 – 91 Paríž, potom Barbizon. V Paríži sa oboznamuje s teozofiou a budhistickou náukou. Cestuje po Normandii a Bretani. Zimu trávi v Marseille. V auguste 91 je v Strážkach. V roku 1893 pracoval v Strážkach. V lete navštívil Beckov, Vysoké tatry, Krakov, o rok neskôr Budapešť. Cez leto bol v Strážkach, na jeseň maľoval údolie Hornádu. V roku 1895 si najal ateliér v Budapešti. Zaoberal sa myšlienkami týkajúce sa sociálnych reforiem. Po ťažkom ochorení otca odcestoval do Beckova. Tu zostal až do otcovej smrti. V októbri navštívil okolie Dunajca - Červený kláštor, Nedec, Smerdžonku. V Decembri je v Budapešti, silvester trávi v Českom Tešíne. V lete roku 1896 bol na Jadrane - Dalmácii, Čiernej Hore. Cestoval cez horné Taliansko do Paríža. Prenajal si ateliér na Boulevard Montparnasse 49. V roku 1897 sa konala súborná výstava v galérii Georgesa Petita v Paríži. V lete sa vrátil domov a pracoval s Katonom v Studenovodskej doline. Na zimu si prenajal ateliér v Budapešti. Usadil sa v Budapešti a pravidelne chodieval na Slovensko a do Viedne. V apríli v roku 1898 bol v Beckove, kde maľoval rozkvitnuté stromy. V auguste bol opäť v Budapešti. Zoznámil sa s obchodníkom s obrazmi J. Wolfnerom, ktorý začal umelca finančne zabezpečovať. V júni v roku 1900 bol v Beckove, v júli odišiel do poľskej Haliče, Krakova, Osvienčimu, Zakopaného. Liečil sa v Oravských kúpeľoch Polhora. V jeseni si prenajal izbu v Budapešti. V novembri a decembri bol v Beckove. Vianoce strávi vo Viedni. V roku 1901 prvú polovicu roka bol v Budapešti. Zlikvidoval ateliér a obrazy posielal do Beckova. Cez máj a júl bol v Dalmácii a na Čiernej Hore. Na jeseň odišiel do Viedne a prenajal si ateliér. V roku 1902 si liečil reumatizmus v Budapešti a v apríli sa vrátil do Viedne. V roku 1904 žil vo Viedni a navštevoval tam prednášky o teozofii. V decembri dostal horúčky a reumatické bolesti. Od roku 1906 absolvoval cesty po Uhorsku: 1907 Budín, Vacov, 1908 Balaton, 1912 Sedmohradsko, každoročné letné pobyty v Strážkach, Beckove, Piešťanoch, Kráľovej, Širkovciach.

V roku 1914 odišiel ako dobrovoľník, frontový výtvarník na ruský, neskôr na Taliansky front ako novinársky kreslič. Počas 1. sv. vojny 1914-1918 pôsobil ako frontový maliar Rakúsko – uhorskej armády. V roku 1915 pracuje v ateliéri v Budapešti a odišiel na Srbský front. V tejto dobe sa uskutočnila súborná výstava v Ernstmuzeu. V júli v roku 1916 nastúpil na taliansky front. Po zranení sa zdržoval v Rakúsku. Navštevoval Viedeň, Budapešť, Beckov a Strážky. V roku 1917 bol vo Viedni. V lete bol opätovne na talianskom fronte. V septembri bol vo Viedni a odtiaľ odišiel na taliansky front. Pre ochorenie ľadvín sa vrátil, kvôli nemocničnému ošetreniu. V roku 1918 pracuje zoslabnutý v zlých podmienkach vo Viedni. Na jar odišiel do Strážiek, kde zostal aj cez leto. V októbri, na výzvu vojenského veliteľstva sa vrátil s nevôľou nevyliečený do Viedne. 17 septembra v roku 1919 zomiera vo Viedni. 19 apríla ho pochovávajú na viedenskom ústrednom cintoríne. Od 60.-tych rokov odpočíva na cintoríne v Kerepesi v Budapešti.

II. Dielo[3] –

Po smrti maliarovho starého otca B. Szirmaya sa rodina v r. 1861 natrvalo presťahovala do strážskeho kaštieľa. Práve v tomto prostredí tvorí Medňanský svoje prvé kresby. "Jeho detské kresby svedčia o intenzívnej vnímavosti, sústredenej pozornosti a dosť veľkej predstavivosti". Tieto kresbyzobrazujú bezprostredné zážitky z okolia pri stretnutí s ľuďmi a jemu už aj vtedy veľmi blízku prírodu. Jeho silná fantázia bola podporená domácim prostredím v spojení s jeho rozprávkovými predstavami víl a škriatkov.

Medzi rokmi 1864-65[4], v čase keď mal maliar 12-13 rokov, prišiel do Strážok Viedeňský krajinár a akvarelista Thomas Ender /1793-1875/ . Ender je považovaný za jeho prvého učiteľa kresby. I keď prostriedkom výučby sa stali sadrové odliatky antických sôch, maliara neustále priťahovala živá príroda, preto maľoval lesné zákutia, skaly a stromy. Neskôr študoval na strednej škole a na evanjelickom lýceu v Kežmarku. Umelcova budúcnosť a povolanie sa postupne rysovali, no rodičia si priali, aby študoval Polytechnickú školu v Zürichu[5].

. 1873-74 – Mníchovské obdobie a začiatok parížskeho obdobia –

S podporou rodiny začal študovať na akadémii v Mníchove. Tu bol nútený tvoriť v akademickom štýle, ktorý mu časom prestal vyhovovať. Zo zaužívaným postupom školy začal štúdium kreslenia podľa antických odliatkov. Osvojoval si zásady kresby, no v druhom ročníku prešiel do triedy prof. Seitza. "Nadvláda historickej maľby bránila v 70. -tych rokoch rozvoju realistickej krajinomaľby", ktoré nevyhovovali maliarovým ambíciám. K rozvoju mníchovskej krajinomaľby prispeli maliari intímnej krajiny E. Schleich a V. Lier[6]. Tvorba mníchovských krajinárov a jej náladovosť mala istý vplyv na tvorbu Medňanského, ktorý sa s ňou zoznámil po opustení akadémie. Krajiny vytvorené v tomto období sú charakteristické vykreslením prírodných foriem bez vzduchového obalu s farebnými valérmi, tvoriacimi výstavbu obrazu. Jeho tvorba síce vychádza z francúzskych barbizoncov, no poučenia hľadá tiež v Louvri u zmyslových a citových nizozemských majstrov. Tak ako barbizonci, aj on uprednostňoval senzibilitu pred racionálnosťou komponovanej krajiny.

Známe obrazy z tohto obdobia: Sedliak v baranici s fajkou; Kľačiaci odsúdenec /okolo r. 1874/. Prevedenie postavy muža na obraze Kľačiaci odsúdenec zodpovedá vtedajšiemu školeniu na akadémiách. Postava je monumentálna a dominuje obrazu.

. 1875 -76 - Parížske obdobie –

Po mníchovských štúdiách a ovplyvnení barbizonským štýlom odišiel do Francúzska, kde sa uzemnilo jeho umelecké snaženie. Bol jedným z prvých uhorských maliarov, ktorý sa navštívil barbizonskú osadu a študoval sa v Paríži[7]. V Paríži a v blízkom Fontainebleau, či Barbizone, mohol opustiť akademický spôsob tvorby, ktorý pre neho znamenal "bezduchú stratu času"[8] a pustiť sa do slobodnejšieho nekonvenčného zobrazovania vnútorného života krajiny a jeho premeny. Práve v čase príchodu Medňanského do Paríža, doznievalo"Corotovo úsilie zvýrazňujúce už dynamické momenty prírody jasnou farebnosťou a smelo nasadenými škvrnami"[9], čo už predznamenávalo prichádzajúci impresionizmus. V tomto období vytvára krajinné výseky. Medňanský nastúpil na parížsku akadémiu, no zistil, že táto akademická výuka je neaktuálna a preto po smrti svojho učiteľa I. Pilsa zanechal štúdium. Pod Corotovým vplyvom sa formuje jeho estetický názor na krajinu (atmosfericky poňatej a poeticky interpretovanej) a kompozíciu. Vertikály stromov vyvažujú perspektívnu vzdialenosť rastlinného popredia od architektúry. Detailne vykreslené rastlinstvo, čo poukazuje na jeho mníchovské štúdiá.

Diela z to obdobia: Močaristá krajina s povozom, ktorá má vzory vo farebnosti a kompozičnej skladbe Th. Rousseaua; Dielo Jesenný les je príkladom zobrazeniu zmyslového vzťahu maliara k prírode, ktorú u neho podporovali barbizonci ;

. 1876 –

Medňanský istý čas ostal v Paríži sám, zriekol sa ateliéru a minul všetky peniaze. Žil medzi parížskymi bedármi, vžíval sa do ich postavenia a mentality. Prežitá skúsenosť podmieňovala výraz jeho umeleckého prejavu, čo sa prejavilo najmä v jeho figurálnej práci. Zachytenie živej skutočnosti sa stalo príznačnou črtou jeho krajinárskej tvorby. Snažil sa o zachytenie podstaty portrétovaného.

Druhú tematickú skupinu jeho tvorby, preto tvoria portréty, portrétne štúdie paholkov, kočišov, robotníkov a tulákov.

. 1875-78 –

Tvoril krajiny, ktoré sa tematicky delia na práce z Paríža, Barbizonu a na krajiny zo Slovenska[10]. Pri týchto dielach sa ovplyvnil barbizoncami a Corotom.

Spracovával neurčité motívy lesných interiérov s kmeňmi stromov, čnejúcimi cez celý horizont. Uzavreté kompozície postrádajú horizont a majú neurčité osvetlenie zozadu z pomedzi stromov. Osvetlenie ovplyvňuje plastickosť prírodných útvarov a rozptyľuje ich. Pri ovplyvnení Corotom vytvára motívy lesných interiérov, najmä brezového lesa. Štúdie briez a ich variácie s použitím striebrosivej. Svetlo už vedie diagonálne spredu a stáva sa formálnym činiteľom. V tomto období tvorí Tartranské krajiny a hory na Považí.

. 1900 –

Okolo roku 1900 pod vplyvom impresionizmu vznikajú svetlé kompozície sadov a viníc. Prestal maľovať pochmúrne tmavé kompozície a začal používať farby s jasným odtieňom. Na kompozíciách nenachádzame symetriu ako na obrazoch z predchádzajúcich období. Používa energické ťahy širokého štetca. Farbu nanáša voľne. Motívy abstrahuje na symboly. Jeseň strávená v roku 1891 v Tatrách podmienila vznik obrazov s tatranskou tematikou. Tieto obrazy znázorňujú určitý výrez horského masívu. Používa žltú, zlatožltú a žltohnedú. Kompozičná štruktúra je tvorená, plynulejším prepisom prírody v najviac dvoch plánoch: rastlinným popredím a tatranským horstvom.

.Po roku 1900 - maľuje obrazy s vojnovou tematikou, kde splývajú figurálna a prírodný motív v jeden celok. "V kresbách, štúdiách i obrazoch odrazu tvary ľudí a krajiny splývajú na nerozoznanie"[11].

Ako 62.-ročný sa prihlásil do vojenskej služby a pôsobil ako frontový novinár. Silné emotívne zážitky vplývali na jeho tvorbu. Z frontov priniesol množstvo skíc a štúdií. Použil techniku vhodnú pre rýchly záznam – tuš, ceruzku a akvarel. Zachytával výjavy z vojny, vojakov v kritických situáciách a tiež výjavy z vojenských táborov.

Záver

Ladislav Medňanský (Mednyánszky) je jedným z najvýznamnejších maliarov poslednej tretiny 19. a začiatku 20. storočia v strednej Európe. Bol zložitou osobnosťou a umelcom šľachtického pôvodu. Úprimne obdivoval ľudí z nižších tried a vydedencov spoločnosti. Napriek neustálemu cestovaniu po iných krajinách sa stále vracal na Slovensko do Beckova a Strážiek pod Tatrami.

Počas štúdií v Paríži aj po nich sledoval a vstrebával názorové zmeny vo výtvarnom umení, ktoré posúvali vývoj od akademizmu k modernému prejavu. Reagoval na tvorbu G. Courbeta, barbizonských maliarov, impresionistov a postimpresionistov. Istým spôsobom sa dotkol symbolizmu a secesie. Medňanský nepretržite sledoval európske umelecké dianie, aby tieto nové zmeny mohol pretaviť do svojho diela.

Pre slovenské umenie je tvorba Ladislava Medňanského dôležitá najmä kvôli jeho priamym stykom s umeleckým dianím počas pobytov v Európskych metropolách.

Zoznam použitej literatúry:

1. Abelovský, J., Bajcúrová, K.:Výtvarná moderna Slovenska, Slovart, Bratislava, 1997

2. Glatz, A. C.: Ladislav Medňanský a Strážky, Bratislava: SNG, 1990

3. Vámošiová, S.: Slovenská krajina v diele Ladislava Medňanského, In: Z novších výtvarných dejín Slovenska., Bratislava, 1962

4. Vaculík, K.: Ladislav Medňanský, Bratislava: SNG, 1979

5. Kol.: Umenie Slovenska, Bratislava: SNG, 1994

6. Mikolaj, D.: Majstri štetca, Bratislava: Perfekt, 2002.

7. http//www.sng.sk

Zoznam použitých reprodukcií:

• Tatry pred búrkou, 1890 (7)
• Starena sediaca v kresle, 1896 (7)
• Vinica, 1893 (7)
• Tatranská krajina, 1900 (7)
• Dunajec na jeseň, 1900 (7)
• Čln na rieke Poprad, 1900 (7)
• Koniec života, 1900 (7)
• Shylock, 1900 (7)
• Zasnežená cesta, 1912 (7)
• Odmäk, 1912 (7)
• Hrob v Karpatoch, 1917 (7)
• Utečenci, 1918 (7)
• Delostrelecký útok, 1918 (7)
• Mŕtvy vojak, 1918 (7)

[1] Kol.: Umenie Slovenska. Bratislava: SNG.s.152

[2] Narodil sa v obci Beckov na území Trenčianskej župy. Tu strávil prvých desať rokov svojho života. Pochádzal zo šľachtickej rodiny. Jeho matka je v prameňoch spomínaná ako Mária Anna rodená Szirmayová a otec ako barón Eduard Mednyánszky. Rodičia po zosobášení r. 1851 žili spočiatku v Beckove. V lete odchádzali do obce Strážky, na severovýchod Slovenska, kde býval Ladislavov starý otec Balthazár Szirmay. Po jeho smrti sa rodina v r. 1861 natrvalo presťahovala do strážskeho kaštieľa. Práve v tomto prostredí tvorí Medňanský svoje prvé kresby.

[3] Mnohé obrazy Ladislava Mednyánszkeho nie sú datované. "Chronológia diela ostáva preto podmienečná a veľmi približná". Glatz. A. C.: Ladislav Medňanský a Strážky. Bratislava: SNG. 1990.s.6

[4] Hessky, Orsolya: Ladislav Medňanský. In: Text k výstave.?

[5] Istý čas študoval aj na tejto škole.

[6] Študovali vo Francúzsku a neskôr v Nemecku presadzovali barbizonský štýl na krajinu ku ktorému ich viedli učitelia Fr, Daubigni a J. Dupré. Mníchovskí krajinári neodchádzali za štúdiom do Talianska, ako predtým, ale do Francúzska. Tu sa zaujímali o barbizonský štýl.

[7] Jankovics 1838; Munkács, Paál, Mészöly, ktorí prichádzali do Paríža už ako hotoví maliari s vyhraneným názorom. Vámošiová, S.: Slovenská krajina v diele Ladislava Medňanského, In: Z novších výtvarných dejín Slovenska., Bratislava, 1962. s.48

[8] Glatz. A. C.: Ladislav Medňanský a Strážky. Bratislava: SNG. 1990.s.7

[9] Vámošiová, S.: Slovenská krajina v diele Ladislava Medňanského, In: Z novších výtvarných dejín Slovenska., Bratislava, 1962. s.48

[10] Beckovský hrad

[11] Glatz, A. C.: Ladislav Medňanský a Strážky, Bratislava: SNG, 1990. s.11

Mgr. Zuzana Ferencová