Oltáre v Dominikánskom Kostole v Košiciach

Hlavný oltár[1] - Panny Márie Nanebovzatej

Oltár situovaný vo svätyni, vo východnej strane kostola. Je predsadený a po bokoch spojený so stenou vstupmi so sedlovým profilom na ktorom je dekoratívny štít s vázou.

Na oltári, orientovanom na výšku, prevládajú vertikálne línie. Horizontálne je členený dvoma časťami, oddeľovanými rímsou, na vrchu s nadstavcom v tvare oblúka.

V spodnej časti oltárneho retábula sa nachádza kamenný mramorový ružovošedý oltár s profilovanou pätkou. K nemu vedú tri schody, pričom najvyšší stupeň schodov zdobí kamenná mozaika. Stipes oltára nesie profilovanú menzu s úložným priestorom pre relikvie. Predela položená na menze, je delená tromi časťami. Stred predely tvorí biele tabernákulum, vymedzené dvomi úzkymi pilastrami s pätkou a kórintskou hlavicou. Dvierka tabernákula sú zdobené emailom, a adorujúcim krížom, vykladané drahými farebnými kameňmi. Medzi ramenami kríža v štvorcoch sú zobrazení evanjelisti s páskami s menami: Zvrchu, zľava Ján, Matúš, Marek, Lukáš. Posledných dvoch štvorcoch sú anjeli. Na ramene kríža je nápis: IBVS VIAT. V lunete je nápis:? a na spodku dvierok: PANIS ANGELORUM.

Po stranách sú sadrové reliéfy, umiestnené v nikách obdĺžnikového tvaru v hornej časti ukončené oblúkom s konvexným zalomením. V strede oblúka, ktorý ukončuje reliéfy je rokajová mušľa. Na reliéfe vľavo sú zobrazené štyri postavy v prírode. Za nimi je znázornený kopec so stromami. Stojaca postava muža s bradou je odetá do biskupského rúcha s plášťom zopnutým pri krku a na hlave má posadenú tiaru. V ľavej ruke drží biskupský kríž. Dve postavy mužov pred ním kľačia. Muž v popredí kľačí a v rukách drží dar. Vedľa neho je položené kladivo. Tretia postava vychádzajúca z bane, drží v pravej ruke kladivo a na hlave nesie niečo čo vyťažil. Na reliéfe vpravo sú zobrazené štyri postavy v prírode so stromami a vtákom. Postavy na ľavo držia banícke náradie a kopú. Muž v popredí kľačí a drží v oboch rukách kladivá. Muž za ním, otočený chrbtom drží v rukách krompáč. Tretí muž prenáša vyťažené suroviny. Hlavy majú pokryté čiapkou. Postava v pravo sedí vedľa stromu a ruku má položenú na hrudi. Pohľad upiera k nebesiam. Pôsobí akoby bola v mystickom opojení. Pred ňou je zobrazený vták, zrejme orol. Reliéfy zobrazujú výjavy s baníckou tematikou.

Po bokoch predely visí na každej strane rokajovitý pásový ornament vytvorený z kvetov a listov. V nadstavci predely je umiestnená skrinka s dvierkami zdobenými zlatým maľovaným krížom a vencom, dolu s anjelmi, pre uloženie monštrancie.Z vnútornej strany je nápis IHS. Baldachýnová skrinka je zdobená spredu listovými ornamentami, nad ktorými sú sošky hláv anjelov. Oblúk baldachýnu je lemovaný ornamentovou páskou. Po stranách skrinky v nadstavci priliehajú konzolovité krídla zdobené rozvilinou a volútou. Pred nimi kľačia anjeli. Nad tabernákulom sa nachádza postriebrený baránok spoza ktorého vybiehajú pravidelne lúče.

Vo vrchnej časti retábula visia nad sebou dva obrazy. Hlavný oltárny obraz zobrazuje výjav : Nanebovzatej Panny Márie – Assunpty. Nad ním sa nachádza obraz v tvare omegy s výjavom sv. Trojice. Obrazy sú rámované širokým rámom. Sú prepojené dekoratívnou korunkou. Na oboch stranách, medzi obrazmi visia boltce.

Na konzolách po bokoch oltára, stoja sochy svätcov odetých v rehoľných rúchach. V ľavo postava svätca odetá v biskupskom rúchu s mitrou na hlave, držiaca v ľavej ruke planúce srdce a v pravej biskupskú berlu – sv. Augustín. Na pravej konzole stojí postava svätca v rehoľnom rúchu dominikánov. V ľavej ruke drží palmovú ratolesť a v pravej otvorenú knihu s nápisom?. Na hrudi má zavesený medailón v tvare slnka – sv. Tomáš Akvinský.

Po stranách retábula v hornej časti sú stĺpy so štylizovanými hlavicami kórintského typu a s profilovanými pätkami. Hlavice majú nadstavec na ktorom je vlys s rokajom. Nad vlysom je rímsovie, na ktoré dosadajú archivolty prebiehajúce po dĺžke retábula. Na rímsovie dosadá nadstavcový oblúk dekorovaný geometrickým vzorom štvorca a obdĺžnika. V strede oblúka je umiestnený kríž s lúčmi. Stĺpy dosadajú na podstavce, ktoré sú položené na pilastroch s pätkami na kamenných podstavcoch.

Obraz Nenabovzatej Panny Márie[2]

Obraz má dva plány umiestnené nad sebou. V hornom, dominujúcom pláne je v centre obrazu zobrazená postava mladej ženy spredu, odetá do červených šiat s modrým plášťom, zopnutým pod krkom a zviazaným pod pásom, so zdvihnutými rukami, stojaca na oblakoch - Panna Mária. Ľavú nohu má mierne predsunutú dopredu, ňou stojí na oblaku a pravou sa dotýka oblakov len špičkou. Ruky, zohnuté v lakťoch, dvíha do výšky ramien, pričom pravá ruka je položená vyššie. Dlane rúk smerujú nahor, podobne ako pohľad Panny Márie, ktorý upiera na pravú stranu. Oblaky nesú detské postavičky s krídlami – anjelov. Anjeli sú v niektorých miestach prekrytí mrakmi. Sú zoskupení a spolu s oblakmi tvoria polkruh. V strede polkruhu sa nachádza Panna Mária. Spoza nej vychádza svetlo osvetľujúce najmä anjelov.

V spodnom pláne je zobrazené skupina jedenástich postáv. Starší a mladí muži – apoštoli s bradami sú odetý do dobových šiat – sután. Zdvíhajú ruky nad hlavu k nebesiam, alebo tam len upierajú pohľad.

Obraz má kompozíciu vytvorenú z dvoch plánov: polkruhu v tvare mesiaca a obdĺžnikového pásu, ktoré sú umiestnené nad sebou. Dôležitou časťou plátna sú použité farby, dotvárajúce celkovú kompozíciu. Autor použil žiarivé a kontrastné farby. Na plátne obrazu prevláda červená farba, ktorú použil na šaty Panny Márie, so symbolického dôvodu. Červená je použitá tiež na rúškach anjelov a šatách niektorých apoštolov. Rumelkové šaty Panny Márie a sutany dvoch apoštolov, tvoria trojuholník. V spodnej časti obrazu sú tmavé zemité tóny. V strede obrazu sa vyskytuje blankytná modrá s kobaltovou modrou. Svetlo vychádzajúce spoza Panny Márie má citrónovo žltý odtieň, meniaci sa po okrajoch na hnedo-oranžovú. Biele plôšky na oblakoch a rúchach apoštolov vyvažujú celkovú farebnosť diela. Tmavé a ťažké tóny sú umiestnené dole, aby navrchu vynikli svetlejšie a ľahšie tóny, ktoré približujú výjav.

Panna Mária bola prítomná iba pri niektorých významných udalostiach Ježišovho života a verejného vystupovania. Po Ježišovej smrti odišla s Jánom Evanjelistom do Efezu, kde žila do svojej smrti. V Zlatej legende sú uvedené okolnosti Máriinej smrti. K Márii prišiel anjel a oznámil jej blízku smrť. Tradične je to Michal držiaci palmový list (symbol mučenia). Pri Máriinej smrti sú prítomní apoštoli, ktorí sa k nej zázračne dostali na oblakoch a niekedy Ježiš. Tri dni po jej smrti boli jej telo a duša vzaté na nebesia. Udalosť sa nazýva Nanebovzatie Panny Márie[3]. Pri obrazoch s témou Nanebovzatia Panny Márie[4] býva ústrednou postavou Mária, sediaca, alebo stojaca, ktorú na ceste do neba sprevádzajú anjeli. Súčasťou scény bývajú prizerajúci sa apoštoli na zemi. Niekedy v hornej časti býva zobrazený Boh, očakávajúci príchod Márie.

Autor V. Szmolka vytvoril takmer identickú kópiu Tizianovho veľkorozmerného oltárneho obrazu kostola Santa Maria dei Frari v Benátkach[5]. Obidva obrazy majú rovnakú kompozíciu, avšak Szmolkov obraz ukončuje polkruh s vyžarujúcim svetlom. Nenachádza sa tu šikmo letiaci Boh s dvoma anjelmi a zoskupenie anjelov prepojených s oblakmi nepokračuje a tým nevytvára kruh. Rozdiel je aj v použitých odtieňoch a intenzite farieb. Farby na Szmolkovom obraze sú temnejšie a chladnejšie. V strede plátna, medzi sférou pozemskou a nebeskou sa vyskytuje blankitná s kobaltovou modrou, zatiaľ čo na obraze Tiziana tieto sféry podľa viacerých reprodukcií spája bledohnedá farba.

Existuje viacero obrazov s témou Nanebovzatia Panny Márie s rozdielnymi kompozíciami. V Ostrihomskej karedrále sa takisto nachádza rozmerný obraz s touto témou. V dolnej časti obrazu je v strede medzi apoštolmi biely sarkofág. Pred ním z oboch strán kľačí apoštol. Vo vrchnom pláne je kruh vytvorený z anjelov, ktorý uzatvára Boh. Mária stojaca v centre má odeté ružové šaty s bielym límcom a je zahalená do modrého plášťa, ktorý má prehodený okolo ľavej ruky. Farby nie sú žiarivé, len svetlé. Sféra pozemská má modré pozadie a nebeská žlté. Nemala som dobrú fotku!!!

Na spodku obrazu, na pravej? strane sa nachádza signatúra autora: COP VIKTOR SZMOLKA

934

Na zadnej strane oltárneho retábula je vyznačený nápis:

1931 ZAČATO V KVĚTNU ZA PEČLIVÉHO DOZORU PÁTRA JÁNA MAJERČÁKA Z PRAHY. MAĽOVAL MALIAR V. VRZÁK PRAHA. PRACOVAL NA OPRAVE KOSTELA DOMINIKÁNOV.

1988 URBAN MAĽOVAL KOSTOL

Obraz sv. Trojice

Na obraze sú zobrazené dve postavy mužov, ktorý sedia oproti sebe a jednou rukou kážu. Sediaca postava mladšieho muža s dlhými hnedými vlasmi a bradou, nachádzajúca sa na ľavej strane obrazu je odetá do dobových červených šiat so zeleným plášťom. V pravej ruke drží otvorenú knihu s písmenami alfa a omega. Ľavou rukou mierne zdvihnutou, žehná. Sediaca postava staršieho muža so šedivými vlasmi a bradou, na pravej strane obrazu je odetá do dobových zelených šiat s hnedým plášťom, pravou rukou mierne zdvihnutou, žehná. Postavy mužov sedia na oblakoch a nad ich hlavami letí holubica.

Obraz znázorňuje svätú Trojicu. V ľavo sa nachádza syn, oproti nemu Boh – otec a nad nimi sa vznáša duch svätý.

Oltár sv. Dominika

Situovaný na južnej stene kostola. Vertikálne orientovaný. Horizontálne sa člení na tri časti oddelené rímsami.

V spodnej časti oltárneho retábula sa nachádza kamenný oltár, ktorý sa skladá z dvoch vysunutých pilierov a stipesu s antependiom, na ktorých je položená menza s úložným priestorom pre relikvie. Antependium v tvare obdĺžnika je orámované. Zdobené v strede vytesaným gréckym krížom v kruhu a po stranách vetvičkou. Predela na menze, položená na dvoch stupňoch, sa horizontálne člení na tri plochy. Na strednej ploche visí obraz oválneho tvaru. Zobrazuje portrét svätice – sv. Katarína sienska?. /z Ricci?/ Mladá žena, zobrazená do pása spredu je odetá do rehoľného rúcha dominikánov. Má prekrížené ruky na hrudi a tŕňovú korunu na hlave. V ľavej ruke drží krucifix a na pravej má znázornenú stigmu. Na úzkych postranných plochách predely sú tenké lišty, vytvárajúce obdĺžnik.

Spodná časť oltára je oddelená od strednej profilovanou rímsou, zalomenou v rohoch. V oltárnom retábule nad predelou visí obraz sv. Dominika. Obraz má vertikálny obdĺžnikový tvar v hornej časti ukončený oblúkom s konvexným zalomením. Na profilovanom ráme sú rovnomerne rozmiestnené otvory pre žiarovky. Po bokoch rámu sú umiestnené pilastre, orámované lištou, vytvárajúcou obdĺžnik. Obdĺžnik je na kratšej strane v strede z časti zaoblený oblúkom vydutým do vnútra. Pilastre sú na vrchu zdobené lastúrovými ornamentami, ktoré prechádzajú do tvaru ovocia. Na ľavej strane do hrozna a na pravej do tvaru jablka. Pilastre majú profilovanú pätku dosadajúcu na plintus a hlavicu zo štylizovaných listov, z ktorých rebrovito vybiehajú lúče a volúty. Pod obrazom je umiestnený festón z kvetov ktoré po bokoch vysúvajú volútovú pásku ukončenú špirálou. Nad obrazom je umiestnená rokajová mušľa z ktorej vychádza girlanda. Je vytvorená z kvetov, listov a ovocia (jabĺk a hrozna).

Po bokoch kamenného oltára sú koso orientované krátke štvorcové pilastre, ktoré majú vpredu lištou vymedzené polia, v hornej časti ukončené rímsou a na spodku orámované. V strede poľa je umiestnená aplika v tvare štylizovaného tromi dierami perforovaného rokaja, na vrchu zaobleného z ktorého vybieha deväť lúčov, v strede kvet a vysúvajúceho sa do boltca a rozviliny.

Nad pilastrom je užší koso orientovaný štvorcový podstavec s profilovanou pätkou a ukončený profilovanou rímsou. Na profilovanej rímse podstavca, sedí v každom kúte anjel. Podstavec na pravej strane má polia vymedzené dvomi lištami ukončenými špirálou vysúvajúcou sa do priestoru, v strede spojenou zaoblenou páskou, šikmo lemovanou na ktorej je rebrovaná mušľa. Nad ňou je reťaz z článkov, tri kalichy nad sebou a nad nimi plastická špirála. Podstavec na ľavej strane, má rovnako polia vymedzené lištami ukončenými špirálou vysúvajúcou sa do priestoru. V strede sú špirály spojené páskou s dvoma kvetmi nad sebou, nad ktorými je rokajová mušľa, tri oválne rozdielne veľké ornamenty pri sebe a čabraka nad ktorou je plastická špirála.

Na rímse, ktorá oddeľuje spodnú časť oltára od vrchnej sú položené predsadené stĺpy s pätkou na plinte a hlavicou kórintského typu, vytvorenou z obiehajúcich lúčov za ktorými vyrastajú listy a volúty ukončené profilovaným abakusom. Nad abakusom je nábežník v tvare širokej špirály, z ktorej vychádzajú listy. Driek stĺpu má prstenec v tvare koruny z listov.

Stred retábula oddeľuje od oltárneho nadstavca profilovaná zalomená rímsa/rímsovie?/. Stred oblúka rímsy zdobí ornament v tvare volúty spojenej s rokajovým listom. V zalomeniach rímsy sú rokajové listy a kvety na pravo a ľavo s rokajovým listom s boltcom.

V strede nadstavca visí orámovaný oválny obraz. Nadstavec sa delí vertikálne na dve časti oddeľované od seba profilovanou rímsou, esovito prehnutou a na konci rozšírenou na ktorej je špirála. Pod deliacou rímsou je krátka rímsa na koncoch zatáčajúca sa do špirály s listom. V dolných poliach nadstavca sú po stranách ornamentálne apliky vytvorené z mušlí, kvetov a ovocia. V strede rímsy je rokajový list s kvetmi.

Nadstavec retábula rámuje v dolnej časti širšia páska lemovaná rámom , zdobená polguličkou v strede. Na koncoch je zatočená do špirály , vo vypuklej vrchnej časti s kvetmi. V dolnej časti je špirála väčšia. Na väčších špirálach pásky, po oboch stranách sedí anjel a z boku špirály vychádzajú štylizované oblaky. Anjel sediaci na ľavej strane má vytočené telo a pozerá sa na oválny obraz, pričom anjel sediaci na pravej strane sa pozerá na neho. Sú umiestnení v rovnakej výške.

Štít nadstavca lemuje festón so špirálou na koncoch. Festóny sú v mieste spoja zahnuté. Pod spojom je rokajový list. Vrch štítu je vytvorený z dekoratívnej vázy z ktorej vyrastá úponok stočený a vychádzajúci do strán. Z vázy vychádzajú vo veľkom počte kvety z rozvilinami vytvárajúce hmotu.

Obraz sv. Dominika

Na obraze je znázornená postava mladého muža s bradou, odetého do rehoľného rúcha dominikánov. Svätec je zobrazený v celej postave, pravou rukou ktorú má mierne zohnutú, ukazuje prstom hore. V ľavej ruke drží otvorenú knihu s kvetom. Svätec stojí v otvorenej krajine. Pri nohách, na pravej strane obrazu má guľatý kameň, za ktorým je pes s horiacou fakľou v papuli. Nad hlavou mu žiari hviezda. V popredí obrazu sú znázornené listy trávy. V pozadí sa nachádza jazero so stromom a nepatrná časť mesta.

Domingo Guzman bol zakladateľom dominikánskej rehole. Podľa legendy sa jeho matke prisnilo, že videla svoje dieťa s hviezdou na čele a vedľa neho stál čierno biely pes, ktorý mal v papuli horiacu fakľu. Sv. Dominik celý život pôsobil ako kazateľ. Jeho vystúpenia boli zamerané proti bludárom, pokúšal sa obrátiť najmä albigéncov v južnom Francúzsku. V roku 1217 založil v Toulouse rehoľu, ktorá vybudovala v mestách strediská vzdelávania a šírenia viery. Sv. Dominik sa vždy zobrazuje v čiernobielom šate, s hviezdou na čele, alebo šatách, v ruke s ľaliou - symbol čistoty. Bibliou, alebo ružencom, pretože sa mu pripisovalo autorstvo.

Obraz sv. Reginalda?

Na obraze sa nachádzajú štyri postavy. Postava svätca v popredí kľačí a drží obraz. Svätec je odetý do rehoľného rúcha dominikánov. Tri postavy v pozadí sa opierajú o obraz. V strede sa nachádza mladá žena, odetá do dobových červených šiat s modrým plášťom. Na hlave má korunu – Panna Mária. Opiera sa ľavou rukou o obraz a ukazuje prstom pravej ruky na svätca v rehoľnom rúchu dominikánov, ktorý je zobrazený na obraze. Mladá žena, zobrazená na pravej strane je odetá do bieleho rúcha a čierneho plášťa, drží v rukách kovovú nádobu – Mária Magdaléna?. Mladá žena na ľavej strane je odetá do ružových šiat s plášťom na hrudi zopnutým sponou, ukazuje pravou rukou na obraz.

Kazateľnica

Situovaná na severnom múre lodi kostola. Balkónové drevené rečnisko s parapetom má polygonálny tvar, v spodnej časti ukončený konzolou. V hornej časti sa nachádza zdvojená zvuková strieška s nadstavcom nesúcim plochý polygonálny uzáver s krížom postavenom na guli. Z východnej strany je ku rečnisku pripojený úzky vstup ku ktorému vedú schody.

Drevené schodisko vedúce ku rečnisku, je v strede zalomené. Pozostáva zo schodov. Po obvode je z oboch strán lemované plným zábradlím, ukončeným zábradlovou doskou hranolovitého tvaru. Schodisko vedie k úzkemu vstupu. Časti zábradlia sú premaľované lazúrnou zelenou farbou.

Zábradlie pozdĺž polygonálneho podlažia rečniska je zložené zo štyroch drevených tabúl, z úzkej tabule, spájajúcej kazateľnicu s múrom lode a ďalšej úzkej, ktoré spája dve v strede zelené tabule pokračujúceho zábradlia vstupu rečniska. Pozdĺž hranolovitého parapetu zábradlia rečniska je vytvorený úzky kanálik natretý bledo modrou farbou, delený pravidelne rozostavenými prepážkami. Rohy spájaných tabúl sú prekryté lištami s hlavicou. V strede tabúl sú vsadené obrazy štyroch evanjelistov. Obrazy majú nikovitý tvar a sú orámované lištou s oblým profilom. Dve tabule vstupu a spájacia tabula sú zdobené ornamentálnymi akantovo rozvilinovými vertikálne orientovanými aplikami. Obrazy štyroch evanjelistov za sebou nasledujú z pravej strany: sv. Marek – postava svätca, odetá do dobových kraplakových šiat s prehodeným bielym plášťom. Drží v ľavej ruke otvorenú knihu a v pravej písacie brko. Pri ľavej nohe mu leží žltohnedý lev. Svätec stojí v hornatej krajine. Sv. Matúš – postava svätca s bradou, odetá do dobových fialových šiat s prehodeným bielym plášťom a žltou svätožiarou. Drží v pravej ruke otvorenú knihu a v ľavej kalamár, pri nohách má anjela. Anjel je odetý do zelených šiat a nad hlavou má svätožiaru. Stojí v prírode, pri časti balkóna s balustrádou a stĺpu. V pozadí je krajina so stromami. Sv. Lukáš – postava mladého muža s bradou a žltou svätožiarou, je odetá do dobových tmavozelených šiat s prehodeným žltým plášťom s hnedou podšívkou, drží v ľavej ruke list papiera na doske a v pravej brko, ktorým píše. Vedľa pravej nohy mu leží stredne hnedý býk so svätožiarou. Svätec je zobrazený v krajine s architektúrou. Sv. Ján – postava mladého muža so žltou svätožiarou, odetá do dobových zelených šiat a červeného plášťa so slabofialovou podšívkou, drží v ľavej ruke otvorenú knihu a v pravej zlatý kalich s hostiou. Vedľa ľavej nohy mu sedí hnedý orol. Svätec stojí v krajine so zeleno belasím pozadím.

Vysunuté podlažie je delené deviatimi horizontálnymi kazetami z oboch strán lemovanými polkruhovou rímsou, rozdelenou na časti, ktoré sú spájané v rohoch. Kazety majú vymedzené orámované obdĺžnikové polia zdobené tromi kvetmi. Medzi dvoma menšími kvetmi je vsadený jeden väčší so štyrmi lupeňmi, pričom kazety vstupu a pri múre nie sú zdobené. Odsadenie horizontálnych kaziet je odlíšené červenou farbou.

Vrchná časť konzoly- nadstavec, obložený kazetami, orámovanými z vnútornej strany lištou v ktorých sa nachádzajú rastlinné akantom zakončené, listom obložené hrozná, prípadne kvetom, alebo jablkom. Kazety konzolového nadstavca sú odlíšené hnedo-červenou lazúrnou farbou. Kazeta pod vstupom má rozvilinu v tvare stočeného akantu. Nadstavec stojí na rímse konzoly, ukončenej zaoblenou lištou. Lišta je mierne odsadená, odlíšená červenou farbou a z nej sa vysúva špička v tvare sploštenej gule - šišky. Guľa je vytvorená z uzavretých do seba listov, ktoré sú po bokoch od seba oddelené volútou.

Rečnisko je posadené na múr a prepojené so zvukovou strieškou pozdĺžnou drevenou platňou, orientovanou na výšku. Na platni sú dve štvorcové plochy nad sebou vymedzené rámom, pričom vrchná plocha má obraz nikovitého tvaru. Spodná plocha nie je zdobená. Na obraze, vo vrchnej ploche je zobrazená postava muža bez svätožiare, odetá do dobového fialového rúcha s červeným plášťom s olivovozelenou podšívkou. Svätec stojaci v krajine, má na krku ovečku, drží pastiersku palicu v pravej ruke a pri ľavej nohe ďalšiu ovečku. Obraz má belasé pozadie. Drevená platňa je v hornej polovici zdobená po stranách jedným rokajom a reťazou z listov.

Spodná plocha striešky má orámovaný polygonálny stred bledo modrej farby, na ktorom je upevnená strieborná holubica z rozprestretými krídlami pripojená k čiernemu mraku z ktorého vychádzajú lúče. Je obkolesená siedmimi hviezdami a pomedzi nich rozmiestnenými hviezdičkami. Zdvojená zvuková strieška s rokajovými mušľami po obvode hrúbky striešky, má nadstavec vytvorený z volút a rozvilín rôznych veľkostí, nesúcich polygonálny plochý profilovaný uzáver, na ktorom je položený kríž stojaci na guli. Je obklopený rovnomerne rozmiestnenými trojitými orámovanými plátkami. Ďatelinový kríž má orámovanú modrú výplň. V každom jeho trojliste sa nachádza zlatý nit. Spoza kríža vybiehajú zo štyroch strán tri spojené lúče.

Obraz Sv. Michal zabíja diabla

Umiestnený na južnom múre lodi kostola

Obraz má dva plány nad sebou. Vyskytuje sa tu diagonálna, v hornej časti kruhová kompozícia a perspektíva z podhľadu. Svetlo je vrhnuté na postavy. Plány obrazu sú prepojené tmavými zelenohnedými oblakmi. Za trónom sa nachádza biely pás svetla, ktoré je ďalej rozptýlené. Najtmavšia časť obrazu je na spodku plátna. Autor použil techniku šerosvitu, ktorá scelila dielo. Na niektorých častiach použil techniku temnosvitu ako napríklad na postavách v prednom pláne. Rukopis autora je splývavý.

V centre obrazu, v prednom pláne je postava mladého muža s krídlami. Mladý muž so svetlými dlhými zvlnenými vlasmi je odetý do modrého odevu rímskeho bojovníka modrej farby a červeného plášťa. Odev má previazaný ružovou šerpou. Na nohách má obuv pripomínajúcu sandále. Modré šnúrky má ovinuté okolo nôh do polovice lýtka, ukončené páskou s brošňou s drahým kameňom. V ľavej ruke drží reťaz a v pravej, zdvihnutej ruke meč. Svätec stojí ľavou nohou na nahej postave staršieho muža s bradou a špicatými ušami, ktorý leží a pridržiava sa zeme. Je zviazaný okovami. Okolo neho sú na pravej strane skaly a z ľavej strany šľahajú plamene ohňa.

V druhom pláne obrazu je postava starého muža so šedivými vlasmi a dlhou bradou, sediaca na tróne. Trón je postavený na vrchu vytvorenom z oblakov. Muž sa pravou rukou opiera o trón. Prstom ľavej ruky, ktorú má mierne zdvihnutú, ukazuje a káže. Okolo neho stoja, alebo kľačia postavy mladých ľudí v šatách s krídlami. Starší muž je odetý do fialových šiat so žltým plášťom, ktorý z časti zakrýva trón. Po ľavej strane trónu, kľačí postava mladého človeka s dlhými vlasmi, odetá do červených šiat s krídlami. Rukami si zakrýva tvár. Postava mladého človeka s dlhými vlasmi, odetá do tmavo červených šiat s krídlami, napoli kľačí. Tvár má zobrazenú z profilu a ruky si drží pri ústach. Vedľa trónu z pravej strany je postava mladého človeka so svetlými dlhými vlasmi, odetá do bielych šiat s krídlami. Ruky má spojené. Vyjadrujú prosebné gesto. Pred ním stojí postava mladého muža s krátkymi tmavými vlasmi s oranžovo-červeným plášťom ovinutým okolo tela a krídlami, ktorý hľadí na tróniaceho muža.

Autor zobrazil sv. archanjela Michala, vodcu nebeského zboru anjelov v podobe bojovníka ako sa chystá zabiť diabla, vychádzajúceho z pekla. V druhom pláne sa nachádza Boh otec sediaci na tróne, okolo ktorého sú rozostúpení anjeli.

Sv. archanjel Michael je známy od počiatkov kresťanstva. Na Západe bol uctievaný ako "vodca nebeského rytierstva" , ochranca kresťanov a najmä vojakov a na Východe, ako patrón chorých. Zobrazovaný býva ako rytier v zbroji zabíjajúci draka-diabla, alebo v scénach Posledného súdu vážiaci duše.

Na spodku plátna, na ľavej strane je vyznačená červenou farbou signatúra autora:

PRAX VIKTOR SZMOLKA

932

Literatúra:

Frický, A.: Slovník unifikovaných názvov hnuteľných pamiatok. Bratislava 1990

Baleka, J.: Výtvarné umění. Praha: Academia 1997

Kol.: Slovík pojmů. Kostelní Vydří: KN 2001

Lodwick, M.: Obrazy rozprávajú. Bratislava: Mladé letá. 2003

Attwater, D.: Slovník svatých. Rudná u Prahy: JEVA 1993

Herout, J.: Staletí kolem nás. Praha: Panorama 1981

Mráz, B; Mrázová, M.: Encyklopedie světového malířství, Praha: Academia 1988

Coleová, A.: Renesancia. Bratislava: Perfekt a.s. 2000

Krsek, I.: Tizian. Praha: Odeon 1976

Kol.: Tizian, In: Největší malíři č. 50, 2000, 14.

[1] Pred oltárom visí večné svetlo.

[2] Obraz na hlavnom oltári sa počas sviatkov vymieňal. Vkladali sa tu sochy. Napríklad v máji bol sviatok Panny Márie kráľovnej mája, jún bol mesiacom božského srdca, október mesiac Ružencovej Panny Márie. Tiež sa vymieňali počas sviatku sv. Dominika, alebo Kataríny Sienskej.

[3] "Hoci Biblia nijakú zmienku o ňom neobsahuje, v roku 1950 ho katolícka cirkev vyhlásila za svoju dogmu.". Lodwick, M.: Obrazy rozprávajú, Bratislava 2003. s.184

[4] Od šestnásteho storočia sa zobrazujú apoštoli pri Máriinom hrobe, ktorý je ozdobený ľaliami , alebo ružami (symbol mučenia), zatiaľ čo Mária vystupuje na nebesia. Niekedy býva osobitne namaľovaný apoštol Tomáš ako zachytáva pás Máriiných šiat padajúci na zem ako narážka na jeho pochybnosti o Kristovom zmŕtvychvstaní. Tamže s.184

[5] 1516-18, Drevo 690 x 360. Mráz, B; Mrázová, M.: Encyklopedie světového malířství, Praha 1988. s.582 

Mgr. Zuzana Ferencová