Rekonštrukcia Zbierky súkromného zberateľa Grófa Jána Pálffyho, Diplomová Práca, 2007

1. Úvod

Zbierka grófa Jána Pálffyho, ktorý bol považovaný za najvýznamnejšieho súkromného zberateľa v 2 polovici 19. storočia v Uhorsku , bola bezprostredne spätá s územím dnešného Slovenska. Tento súkromný zberateľ disponoval obrovskými finančnými zdrojmi, ktoré mu umožňovali systematicky a zámerne zhromažďovať umelecké predmety a obrazy na niekoľkých sídlach nachádzajúcich sa na dnešnom území Slovenska a mimo neho. Ján Pálffy síce zdedil rozsiahle majetky a zdalo by sa, že bol tým zabezpečený na dlhý život, avšak majetky boli zadĺžené a preto musel sám nájsť spôsob ako s nimi hospodáriť. Napriek neľahkej pozícii vybudoval významné sídla a vytvoril najväčšiu zbierku aká sa kedy nachádzala na dnešnom území Slovenska. Bolo to aj vďaka tomu, že časť zbierky zdedil po jeho významnom predkovi a zberateľovi, žijúcom v na 18. storočí na hrade Červený Kameň – Rudolfovi Pálffym. Z hľadiska umelecko-výtvarného boli najdôležitejšie pre dejiny zberateľstva, a zberateľstvo samotné, sídla v Bratislave a v Kráľovej pri Senci, tiež v Bojniciach a Pezinku. Menej významné boli sídla v Suchej nad Parnou a v Trstenej na Ostrove. Mimo územia Slovenska boli zhromažďované umelecké predmety v sídlach vo Viedni, v Budapešti a v Paríži. O poslednom sídle vo Francúzsku, však nie sú doposiaľ známe žiadne údaje.

Dnes je zbierka Jána Pálffyho úplne roztratená a teda nenávratne zničená. Vďaka publikovaným katalógom, ručne písaným súpisom inventárov, aukčným katalógom, zachovaným fotografiám, a predmetom, ktoré ostali na pôvodnom mieste, prípadne sa stali súčasťou expozícií umeleckej inštitúcie, je možné túto jedinečnú zbierku čiastočne zrekonštruovať a utvoriť si určitú predstavu o jej veľkosti a rozsahu.

2. Rod Pálffyovcov

Jedným z popredných rodov Uhorska v celej novovekej histórii bol práve rod Pálffyovcov. V istom období zaznamenával veľmi intenzívny vzostup. Príslušníci tohto magnátskeho rodu zastávali významné funkcie v Uhorsku ako palatíni, krajinskí sudcovia, miestodržitelia, župani a strážcovia uhorskej koruny. Zastávali tiež vysoké vojenské hodnosti ako dôstojníci v armáde – maršálov a generálov. Vyznamenali sa v službách habsburského dvora a v protitureckých vojnách. V 17. storočí sa rod rozdelil na staršiu líniu červenokamenskú a mladšiu pezinskú.

Počiatky histórie tohto rodu siahajú do 14. storočia. Vplyvným faktorom v uhorských a stredoeurópskych dejinách sa stali jeho príslušníci až po spojení s rodom Erdödiovcov. Rod mal silné zázemie v okolí vtedajšieho Prešporka a Győru, avšak jedna vetva mala korene v oblasti medzi Drávou a Sávou v bývalom Slavónsku. Začiatkom 16. storočia napriek stabilnému majetkovému zázemiu patrili Pálffyovci k zemianskym rodom bez výraznejšieho vplyvu na politický a hospodársky život krajiny. Dôležité bolo rozhodnutie Petra Pálffyho predať majetky v Slavónsku a vymeniť ich za Čabraďský hrad a zemiansku kúriu v Želiezovciach, pretože v súvislosti s týmto rozhodnutím sa ťažisko pôsobenia rodu definitívne presunulo na Horné Uhorsko. Pálffyovci si tak do polovice 16. storočia upevnili pozície v Bratislavskej a Rábskej[1] stolici. Peter Pálffy cieľavedome vytváral svojim synom podmienky pre kariéru v armáde, ako prostriedok k ďalšiemu postupu po spoločenskom rebríčku. Najväčší úspech dosiahol jeho syn Tomáš, ktorý sa stal hradným kapitánom vo Várpalote.

Na prelome 16. a 17. storočia postúpili zo zemianskej vrstvy medzi grófov, čo trvalo päťdesiat rokov[2]. Vybudovali si prestížne spoločenské, politické a ekonomické postavenie v Uhorsku a Dolnom Rakúsku. Vlastnili na týchto územiach početné majetky. Ich panstvá tiež zaberali rozsiahlu a mimoriadne úrodnú časť dnešného Slovenska. Význam rodu rástol aj vďaka ich politickej orientácii na cisársky dvor. Od konca 16. storočia sa zaraďovali k tým, ktorí podporovali habsburské nároky na uhorský trón, čo prejavovali vojensky, politicky a diplomaticky. Udržiavali úzke kontakty nielen s cisárskym dvorom, ale aj vysokou šľachtou celej ríše. Pohybovanie sa v týchto kruhoch, umožnilo Pálffyovcom zistiť, že umenie a kultúra môžu byť a sú významným prostriedkom demonštrácie spoločenského významu, čoho neskôr aj využívali na vlastnú prezentáciu rovnako ako mnohí iní. Stali sa mecenášmi umenia a vyvíjali stavebné aktivity. Orientovali sa hlavne na umelecký vkus pražského a potom viedenského dvora. Zúžitkovali podnety ktoré získali pri cestách po cudzích krajinách a z pobytov vo svetových umeleckých centrách[3].

Rod Pálffyovcov získal veľké majetky koncom 16. storočia. Veľkú zásluhu pri nadobúdaní majetkov má prvý nositeľ grófskeho titulu, "györsky" hrdina Mikuláš II. Pálffy, najmladší syn Petra Pálffyho. K tomu výrazne dopomohla služba na dvore cisára Rudolfa. Koncom 80. – tych rokov 16. storočia získal titul baróna, vďaka kontaktom s viedenskou šľachtou. Od roku 1580 sa stal županom Bratislavskej stolice a kapitánom Bratislavského hradu. V roku 1583 sa oženil s Máriou Fuggerovou, čím sa zabezpečil aj finančne. Bol majiteľom Červeného Kameňa, Borinky a Stupavy. Dosiahol teda najvýznamnejšiu kariéru z radov Pálffyovcov v 16. storočí. Jeho syn Palatín Pavol Pálffy ďalej získaval postupne panstvá Plaveckého Podhradia, Devína a Malaciek. Z bratislavského panstva vytvoril fideikomis vo forme seniorátu. Medzi inými dostal do vlastníctva aj Bojnické panstvo a Prievidzu.

V roku 1728počas vlády Karola III., Palatín Mikuláš Pálffy a jeho brat Ján, neskorší Palatín a chorvátsky miestodržiteľ boli potvrdení ako majitelia bojnického panstva.

Staršia vetva rodu Pálffyovcov, ktorej pokračovateľom bol Palatín Mikuláš Pálffy V. (1657 – 1732) bola vlastníkom panstva Stupava a Malacky. Červený Kameň bol spoločným majetkom oboch vetiev rodu. Bratislavský seniorát vlastnili seniori, oddelení od staršej vetvy. Mladšiu vetvu, ktorá zdedila bojnické panstvo, založil Ján V. Pálffy (1664 - 1751). Táto vetva Pálffyovcov vlastnila aj panstvo v Suchej nad Parnou, Kráľovú a Topoľníky. Neskôr kúpila pezinsko – svätojurské panstvo. Posledným mužským potomkom mladšej pezinskej vetvy, ktorý zároveň zdedil všetky jej panstvá, bol gróf Ján František Pálfi.

"Rod Pálfiovcov si získal stabilné miesto v mocenskej hierarchii Habsburskej a stal sa mocenským faktorom, bez ktorého nebolo ďalej možné prijímať závažné rozhodnutia o budúcnosti krajiny."[4]

2.1. Ján František Pálffy (Pálfi) /1829-1908/[5]

Ján Pálfi sa narodil 12. augusta v Bratislave ako syn grófa Františka V. Alojza Pálfiho /1780-1852/ a grófky Natálie, rodenej Erdödyovej /1808-1845/. Gróf Ján Pálfi mal len jedného súrodenca, mladšiu sestru. Mladšia sestra Gabriela /1833-1914/ sa vydala za grófa Manó Andrássyho, tajného radcu.

Ján Pálffy vyštudoval právo v Prešporku / Pressburgu[6]. V mladom veku absolvoval niekoľko študijných ciest po cudzine. Nielen v mladosti, ale aj počas celého života strávil cestovaním po cudzine mnoho času. Navštívil Anglicko, Taliansko, Francúzsko a Rakúsko. V Paríži, v Budapešti a vo Viedni mal postavené svoje paláce. Po skončení štúdií sa síce dlhšiu dobu zdržiaval v zahraničí, avšak koncom 60.- tych rokov 19. storočia sa vrátil do Bratislavy a zapojil sa do verejného života. V roku 1852 prevzal správu zdedených majetkov. Aktívne pôsobil v politickom a hospodárskom živote a počas rokov 1871-1874 zastával funkciu bratislavského župana. "Už v tomto období sa prejavil ako človek s nesmiernym citom pre pochopenie a pomoc trpiacich a chudobných." [7] Všetky svoje župné príjmy venoval bratislavskej chudobe a sumou 20 000 forintov prispel k založeniu penzijného ústavu. V Trnave a Šamoríne založil meštiansku školu. Pre evanjelickú teológiu venoval 16. 000 Ft. Od roku 1884 bol vnútorným tajným radcom a veľkostatkárom.

Ján Pálffy bol posledným potomkom pezinskej vetvy Pálfiovského rodu.[8] Bol významným súkromným zberateľom, ktorý "zberateľským úsilím presiahol miestne pomery".[9] Zámerne a systematicky zbieral výtvarno-umelecké predmety, čo mu umožňovala aj priaznivá finančná situácia. Vlastnil niekoľko palácov na dnešnom území Slovenska a mimo neho – v Bratislave, vo Viedni a v Budapešti, v Paríži, kaštieľ v Pezinku a zámky Bojniciach a Kráľovej pri Senci, kde si dlhé roky zhromažďoval umelecké predmety, ktoré získal na cestách po Taliansku, Francúzsku a Anglicku. Ďalšie sídla, ktoré vlastnil, ale z hľadiska umeleckovýtvarného nemajú veľký význam boli v Suchej nad Parnou v okrese Trnava a v Trstenej na Ostrove v okrese Dunajská Streda.

V roku 1884 mu František Josef I. za všestranné zásluhy udelil titul "kráľovský tajný radca" a v roku 1896 ho vyznamenal radom Železnej koruny I. triedy.

V roku 1900 založil tzv. Pálffyovskú základinu s nákladom štvrť milióna korún, fond určený na podporu chudobných študentov počas ich štúdia.

Ján Pálffy sa dožil 79 rokov a zomrel 2. júna 1908 vo Viedni.

3. Charakteristika zbierky umenia

"Pálffy must have been a real "kenner" in the best sense of the word who with his wide range of knowledge followed his own taste, intuition and value judgments...very occasionally consulted experts."[10]

Zbierka Jána Pálffyho vznikala postupným dopĺňaním istého množstva predmetov pochádzajúcich z pozostalosti a dedičstva po vlastných predkoch, avšak veľké množstvo malieb si nakúpil sám počas zahraničných ciest, ktoré absolvoval. Z celkového počtu 122 diel (vrátane malieb pôvodne umiestnených v kaštieli v Pezinku), bolo možné zistiť spôsob získania pri 94 obrazoch. Z týchto bolo 93 malieb zakúpených a jeden obraz bol Pálffymu odkázaný testamentárne v roku 1906[11]. Presný počet diel, ktoré odkázali Pálffymu jeho predkovia však nie je známy[12].

Umelecké predmety a maľby mu zanechalo niekoľko predkov, najmä Palatín János Pálffy v zámku v Kráľovej pri Senci a vo Viedni, teta Kňažná de Ligne v Poszony, alebo jeho starý otec. Ján Pálffy prevzal v roku 1852 len torzo bývalých zbierok rodu.[13] Tieto zbierky nadobudol jeho predok Rudolf Pálffy /1710 – 1768/, ktorý je považovaný za najvýznamnejšieho z pálffyovských zberateľov v období do polovice 19. storočia.

Čiastočne sú známe aj miesta odkiaľ získaval tieto cennosti, ale rovnako sú známe aj mená osôb, ktoré predávali prípadne poskytovali informácie o možnosti získania vzácnych kusov. Pálffy musel byť priamo presviedčaný súkromnými zberateľmi vo Viedni, krajanmi, napríklad: grófom Sámelom Festeticsom a Ödönom Zichym a Sándorom Posonyiom[14]. Navštevoval umeleckého dealera, prezývaného Plach vo Viedni.

Veľmi často cestoval. Precestoval všetky krajiny Európy a postupne dopĺňal svoju zbierku. Prichádzal do kontaktu s významnými umeleckými dealermi tej doby, napríklad: Plach a Miethke vo Viedni, Colnaghi pôsobiaci v Londýne, Moreau a Sedelmeyer v Paríži, Baslini v Miláne, Bratia Bourgeois v Cologne a mnohými ďalšími.

Navštevoval aukcie, napríklad: v roku 1872 - aukcia Zbierky F. J. Gsell vo Viedni; 1886 – Artaria, aukcia Zbierky Dr. F. Sterne vo Viedni; 1886 – Nicolaus Teitelbaum' s aukcia vo Viedni; 1891 – Aukcia zbierok Franza Terzera z Viedne a E. Nolleta z Paríža vo Viedni.

Vďaka tomu, že bol v kontakte s rôznymi umeleckými dealermi a teda poznal osoby zabezpečujúce obchodovanie a pohyb umeleckých diel, priamo vyjednával a zároveň si zabezpečil špeciálnu informačnú sieť. Korešpondoval si s Egger company v Budapešti, so Schwartz a Steiner jewellers' vo Viedni a Söhne company a so starožitníkom a umeleckým dealerom, starožitníkom Ludwigom Helbingom v Norimbergu. Navštevoval aj obchod S. H. Ratzersdorfer' Söhne company. Nakupoval diela na Mníchovskej výstave v roku 1873 a na svetových výstavách v roku 1867 v Paríži a v roku 1873 vo Viedni. Objednával si obrazy u tej dobe súčasných umelcov – Václava Brožíka a Karla Theodora Pilotyho.

Obrazy, akvarely, grafiky a užité predmety, ktoré považoval Pálffy za vhodné na kúpenie, museli zodpovedať a istým spôsobom korešpondovať s priestorom, kde by mali byť uložené.Jeho zbierka narastala od roku 1850 a v rokoch 1870-1880 priamo "rozkvitala". V týchto rokoch nakupoval najmä v Paríži a v Taliansku.

Je tiež známych niekoľko konkrétnych miest, v ktorých Pálffy zakúpil prevažnú časť zbierky obrazov. Tieto neskôr testamentárne odkázal Múzeu krásnych umení / Nemzeti Múzeu.[15] Boli to:

Viedeň -získaných 34 obrazov, z toho: obchodník Plach - 15 obrazov; salón H. O. Miethke – 6 obrazov; bližšie neurčených 13 obrazov.

Paríž – získaných 23 obrazov, z toho: obchodník Sedelmayer - 7 obrazov; obchodník Moreau – 7 obrazov; obchodník Pozsonyi – 2 obrazy; z pozostalosti maliara Constanta Troyona – 1 obraz; bližšie neurčených 6 obrazov.

Benátky – získaných 10 obrazov.

Miláno – získaných 9 obrazov, z toho obchodník Baslini – 8 obrazov.

Londýn – získaných 5 obrazov, z toho obchodník Colnaghi - 2 obrazy.

Bratislava – získané 3 obrazy. Zo zbierky baróna Friesa kúpil Pálffy v roku 1850 dve kópie podľa Adriaena van Ostade: Bijúci sa sedliaci. Zabávajúci sa sedliaci. V roku kúpil 1847 kúpil Pálffy obraz Sväté prijímanie od Lucia Massariho.

Kolín a Stuttgart – získané po 2 obrazy.

Na kupoval obrazy aj v ďalších mestách: Budapešť, Mníchov, Florencia, Nemecko (bez bližšieho určenia). Zo zbierky kniežaťa Fondi (neuvedené mesto) a zo spomenutých miest kúpil a priniesol jeden obraz. Predmety a obrazy si tiež privážal aj z ďalších krajín Holandska, Španielska, Talianska, Rakúska, Francúzska a Anglicka.

Zbierka Jána Pálffyho mala univerzálny charakter. Univerzálne zbierky, ktoré obsahovali rôzne užité predmety a zároveň obrazovú galériu, sa začali zakladať v druhej polovici 19. storočia. Príkladom takéhoto zakladateľa je aj pražský zberateľ Vojtech Lanna[16]. Dôležitú úlohu v týchto zbierkach mali aj užité predmety samotný materiál a jeho vhodné kombinácie.

"The notion of applied arts was born in the second half of the 19th century –owing to Gottfried Semper's work, with a material-centered, technical and functional meaning. The count knew Gottfried Semper's work...Semper's ideas must have influenced those private collections..." [17]

V Pálffyho zbierke umelecké predmety užitého umenia a obrazová galéria hrali rovnocennú úlohu a boli teda rovnako významné. Pálffy patril medzi zberateľov, ktorí zbierali aj umenie 18. storočia. Práve z tohto obdobia pochádzajú najcennejšie kúsky, jeho kedysi komplexnej zbierky. Dominantnú časť tvoria diela pochádzajúce z francúzska, avšak zbierka mala univerzálny charakter.

3. 1. Zbierka a jej rozsah

"Motívom a cieľom mojich ciest po cudzine a dlhších zahraničných pobytov za môjho dlhého života nebolo iba to, aby som urobil zadosť svojim umeleckým chúťkam, ale aby som z pokladnice cudziny, tak bohatej na výtvarnoumelecké pamiatky, získal toľko, koľko za daných okolností a pri mojich finančných možnostiach bolo len možné. Aby som priviezol do vlasti výtvarnoumelecké diela, a tým aby som prispel k zušľachteniu umeleckého vkusu doma a súčasne vzbudil záujem o umenie."[18]

Dnes si vieme celkom dobre predstaviť aká rozsiahla mohla byť táto zbierka. Existujú záznamy, ktoré umožňujú číselne odhadnúť množstvo jednotlivých jej častí. Jedným z nich je aj príspevok od E. Sabola, ktorý sa podrobne zaoberá predmetmi a obrazmi, ktoré sa kedysi nachádzali v sídlach Jána Pálffyho. Podľa neho bol najbohatší na umelecké zbierky palác v Bratislave[19]. Avšak najkvalitnejšie predmety, podľa vyjadrenia starožitníka R. Ryšavého, boli umiestnené na zámku v Kráľovej pri Senci[20] v rodovom sídle palatínskej vetvy Pálffyovcov. Tento zámok zdedil Ján Pálffy po svojom predkovi a zároveň menovcovi Palatínovi Jánovi V. Pálffym. Ďalšími zdrojmi, ktoré môžu dopomôcť k určitej predstave o veľkosti zbierky sú katalógy – súpisy inventáru z jednotlivých sídiel, alebo aukčné katalógy. Existujú publikované súpisy maliarskych diel a grafík. Predpokladám, že súpisy inventáru užitých predmetov zo sídiel, neboli tak podrobne rozpracované ako publikované súpisy. Publikované súpisy vôbec neobsahujú sochárske práce a predmety umeleckého remesla, tieto sa nachádzajú v pozostalostných inventároch písaných rukou. [21]

V paláci v Bratislave sa nachádzalo celkom 952 malieb a grafických listov v odhadnej cene 1 541 324,- predvojnových korún. Z umiestnených predmetov, bola najhodnotnejšia zbierka obrazov. Obsahovala 114 diel od 86 holandských, flámskych a talianskych majstrov a dvoch maďarských maliarov 15. – 18. storočia, za 1 512 900,- korún. Túto zbierku, okrem dvoch portrétov členov rodu, odkázal majiteľ Pálffy Múzeu krásnych umení v Budapešti. V kolekcii, ktorá tvorila jadro Pálffyho odkazu uvedeného v testamente zo 14. novembra 1907, darovaných a odvezených 112 obrazov v odhadnej cene 1 508 400,- korún sa nachádzali aj obrazy od svetoznámych umelcov, ako napríklad:

Taliani:

Antonio Vivarini– Tróniaca madona s dieťaťom

Giovanni Antonio Boltraffio– Madona s dieťaťom, sv. Jánom Krstiteľom, sv. Šebastiánom a donátorom

Francesco Francia – /3 obrazy/ – Svätá rodina; Kristus na kríži; Madona s dieťaťom

Giacomo Francia– Madona s dieťaťom a sv. Františkom z Assisi

Angelo Bronzino– Portrét Biancy Capetto

Tiziano Vecelli, al. Tizian – Portrét dóžu Marcantonia Trevisaniho

Veronese – Portrét neznámeho muža

Tintoretto – Portrét dóžu Pietra Lorendana

Guercino – Bičovanie Krista

Luca Giordano– Alegória Spravodlivosti

Francesco Solimena– Madona s dieťaťom

Francesco Guardi- /4 obrazy/ - Výjav z Benátok – San Pietro di Castello; Výjav z Benátok – Il Rio dei Mendicanti; Most medzi Dolo a Padovou; Ostrov San Cristoforo di Murano

Flámi:

Antonius van Dyck – Dojportrét /skica/

David Teniers ml. - /2 obrazy/ - Sedliak popíjajúci víno; Hra trik-trak

Holanďania:

Joachim Vytewael – Paridov súd

Dirk Hals – Zabávajúca sa spoločnosť

Jan van Goyen - /tri obrazy/ - Pohľad na Dordrecht; Búrka na mori; Rybári na mori

Pieter Claesz – Zátišie

Salamon van Ruysdael - /2 obrazy/ - Krajina s chatrčou; Pred krčmou

Jan Miense Molenaer – Muž s fajkou

Aert van der Neer – Súmrak

Cornelis Saftleven – Dobytčí trh

Adriaen van Ostade – Sedliacka rodina v izbe

Gerard Dou – Rembrandtova matka

Aelbert Cuyp – Krajina

Gerbrandt van den Eeckhout – Rodinný portrét[22]

Allart van Everdingen - /2 obrazy/ - Okraj dediny; Vodopád

Jan Steen – Holandská kurtizána

Jacob van Ruisdael – Pohľad na Amsterdam

Jasob Ochtervelt – Holandská rodina

Ďalej to boli autori ako napríklad: Harmensz van Rijn, Jan van Eyck,Gentile Bellini, Andrea del Sarto, Meindert Hobbema ai. Do budapeštianskeho Nemzeti Múzea bolo teda prevezených 114 obrazov z tohto paláca a 14 obrazov z kaštieľa v Pezinku.

Zbierka miniatúr obsahovala 27 prác, čo boli väčšinou podobizne panovníkov a členov rodu. Autormi týchto diel boli zahraniční umelci ako napríklad Bartini, M. M. Daffinger, Jacques Dumont, Fr. H. Füger, J. A. Laurent a J. M. Natier ohodnotená na 9 900,- korún. Zbierku akvarelov tvorilo spolu 33 diel za 11 215,- korún, no zbierku kresieb len 4 práce za 1 070,- korún. Autormi grafík a kresieb boli tiež zahraniční umelci. Grafickú zbierku tvorilo najviac diel. Bolo v nej celkom 774 listov vytvorených rôznymi grafickými technikami od 288 mimouhorských grafikov, bola ohodnotená na 6 239,- korún. V paláci sa nachádzali aj predmety umeleckého remesla – celkom za 715 921,- korún, z toho striebro za 390 107,- korún a zbrane za 28 000,- korún. K sume 297 814,- korún, podľa súpisu inventáru paláca, nie sú uvedené konkrétne predmety umeleckého remesla.

Osem miestností bratislavského paláca bolo zariadených umeleckými predmetmi. Zariadenie paláca pochádzalo z doby Ľudovíta XIV. a z prvého desaťročia vlády Ľudovíta XV /od polovice 17. storočia do konca prvej štvrtiny 18. storočia/ . Palác mal reprezentatívny charakter.

Na zámku v Kráľovej pri Sencisa nachádzala ďalšia časť tohto zbierkového fondu. Podľa vyjadrenia E. Sabola: "zbierky tohto kaštieľa mohli byť rovnako cenné"[23] ako tie, ktoré boli umiestnené v bratislavskom paláci. Prevažovali tu nábytkové kusy, keramika a rôzne umeleckoremeselné práce. Inventár zámku v Kráľovej obsahuje 683 výtvarných diel v odhadnej cene 431 050,- korún, z toho 261 obrazov za 420 790,- korún. Na zámku bolo teda umiestnených 261 kusov výtvarných diel, čo bolo takmer dvojnásobne viac ako v bratislavskom paláci. Sabol však tvrdí, že: "...svojou hodnotou ďaleko zaostávali za zbierkami bratislavskými a ich odhadná cena bola 420.790 korún", čo je však v rozpore s názorom českého znalca R. Ryšavého, ktorý považoval zbierky na tomto zámku za najlepšie.[24] Maľby boli prevažne talianske, holandské a nemecké a pochádzali zo 17. a 18. storočia. Najvyššie ohodnotené boli diela Ferd. Bola, Claudia Coella, Gottfrieda Knellera, Hansa Makarta a Pietra Wouwermanna. Nachádzali sa tu aj dve olejomaľby od Jána Kupeckého – autoportrét a podobizeň cára Petra I. Zbierka miniatúr obsahovala 11 kusov za 2 450,- korún. Nachádzali sa tu aj 4 akvarely za 430,- korúna 68 kresieb za2 707,- korún. Grafická zbierka bola tiež "v porovnaní s bratislavskou slabšia".[25] Nachádzalo sa v nej 337 listov v hodnote 4 667,- korún vytvorených staršími aj mladšími technikami. Nachádzali sa tu aj 2 fotografie za 6,- korún. Podľa inventára sa tu nachádzali predmety umeleckého remesla celkom za 1 839 578,- korún, z toho porcelán za 24 231,- korún, striebro a zlato za 305 142,- korún. K sume 1 510 205,- korún nie sú uvedené konkrétne predmety umeleckého remesla. Najlepšiu a najbohatšiu keramickú zbierku zo všetkých zbierok sídiel majiteľa, mal práve zámok v Kráľovej. V keramickej zbierke prevažoval orientálny a viedenský porcelán s predmetmi prevažne väčších rozmerov.

V tomto sídle bolo 30 izieb zariadených umeleckými predmetmi. Zariadenie vnútorného inventáru zámku bol pokračovaním materiálu bratislavského paláca. Pochádzal prevažne z druhej polovice 18. storočia, najmä z doby Márie Terézie. Sídlo bolo určené pre obytné účely.

Kaštieľ v Pezinkumal celkovo 145 kusov výtvarných diel v odhadnej cene 199 849,- korún, z toho 59 diel za 192 220,- korún obsahovala zbierka obrazov. Obsahovala diela maliarov ako napríklad: Ferd. de Braekeleera, Lukáša Müllera Cranacha, Anselma Friedricha Feuerbacha, B. van der Helsta a Abrahama van der Tempel. Doplnkom k tejto zbierke boli 3 reliéfy za 1 360,- korún a 19 miniatúr za 2 010,- korún. Celá zbierka mala odhadnú hodnotu 195.590 korún. Počtom menšia bola zbierka akvarelov, kresieb a grafiky. Mala 58 kusov listov v hodnote takmer 5 000 korún. Konkrétne 7 akvarelov za 1 710,- korún, 19 kresieb za 1 985,- korún, 32 grafických listov za 535,- korún.Nachádzalo sa tu aj 6 fotografií za 29,- korún a predmety umeleckého remesla celkom za 130 654,20,- korún, z toho striebro za 16 607,- korún a zbrane za 59 012,20,- korún. K sume 55 035,- korún nie sú uvedené konkrétne predmety umeleckého remesla. Podľa závetu Jána Pálffyho sa do budapeštianskeho Múzea krásnych umení dostalo celkom 14 diel, najcennejších z umelecko-výtvarného hľadiska.

Pezinský kaštieľ nemal vyhranený štýlový charakter zariadenia, pretože ani nebol určený na reprezentáciu.

Zbierka predmetov nachádzajúca sa na Bojnického zámku obsahovala ešte menej predmetov ako sa nachádzalo v pezinskom kaštieli. Celkovo bola ešte chudobnejšia. Zbierka obsahovala 60 výtvarných diel v odhadnej cene 241 180,- korún, z toho tu bolo umiestnených 56 obrazov za 237 050,- korún a 2 miniatúry za 115,- korún, 1 reliéf za 4 000,- korún a 1 kresbu za 15,- korún. Všetky predmety umeleckého remesla, bez bližšieho určenia, za 364 645,- korún a knihy za 11 679,30,- korún. Jedným z najhodnotnejších diel, ktoré boli umiestnené na zámku v Bojniciach bol a stále je oltár od talianskeho majstra Andrea Cione zvaného Orcagna zo 16. storočia. Ďalšími významnými autormi, ktorých diela sa tu nachádzali boli napríklad: Z. V. Macipa a Giorgia Vasariho. Nachádzal sa tu aj obraz od známeho českého maliara Václava Brožíka – portrét Jána Pálffyho.

Zariadenie interiéru zámku – jeho nábytkové kusy pochádzali prevažne z oblasti južného Nemecka. Nábytkové kusy boli najstaršie a pochádzali zo 16. a 17. storočia.

Ján Pálffy vlastnil okrem vyššie spomenutých ešte ďalšie sídla - kaštieľ v Suchej nad Parnou a v Trstenej na Ostrove.[26]Umelecké zbierky v týchto kaštieľoch boli najslabšie. V Suchej nad Parnou sa nachádzali tri olejomaľby a 24 grafických listov v odhadnej cene 1.211 korún. V druhom kaštieli v Trstenej na Ostrove bolo umiestnených 18 grafických listov v hodnote 316 korún.

Inventár kaštieľa v Suchej nad Parnou obsahuje 27 výtvarných diel v odhadnej cene 1 211,- korún, z toho 3 obrazy za 1 050,- korún a 24 grafických listov za 161,- korún. Inventár kaštieľa v Trstenej na Ostroveobsahuje 18 grafických listov v odhadnej cene 316,- korún.

Ďalšími sídlami, ktoré boli umelecky menej významné sídla a nachádzali sa mimo územia dnešného Slovenska, boli Viedenský palác a palác v Budapešti. Vo viedenskom paláci bola umiestnená autorská kópia podobizne Jána Pálffyho od Václava Brožíka a 4 olejomaľby od krajinára z východného Slovenska Karola Marka st. Inventár paláca obsahuje 141 výtvarných diel v odhadnej cene 298 090,- korún, z toho 57 obrazov za 285 810,- korún, 11 miniatúr za 3 975,- korún, 7 akvarelov za 4 042,- korún, 4 kresby za 1 861,- korún, 61 grafických listov za 2 396,- korún a 1 fotografiu za 6,- korún. Tieto zbierky časovo nadväzovali na zbierky zámku v Kráľovej pri Senci. Zahrňovali obdobie 1780 - 1815 Časť zbierok prešla do Múzea krásnych umení v Budapešti a ostatné diela boli vydražené počas dražieb v rokoch 1921 a 1924. V paláci v Budapešti sa nachádzala menšia zbierka. Inventár budapeštianskeho paláca ukazuje 39 výtvarných diel, z toho 30 malieb a 9 kresieb za 138 150,- korún. S výnimkou 9 malieb z tejto kolekcie, bola prevezená do Múzea krásnych umení.

"...Pálffy mal výrazne konzervatívny vkus ovplyvnený dobovou kritikou."[27] Väčšiu časť obrazového súboru tvoria diela akademikov, ktorí boli počas Pálffyho života mimoriadne vysoko hodnotený oficiálnou kritikou. Najvýznamnejší boli: Eugen von Blaas, Thomas Coutur, Karl Theodor von Piloty, alebo Alfred Stevenx. Podľa A. Keményho: "...ako prevažná väčšina zberateľov nemal ani gróf Pálffy monopol na neomylnosť."[28] Tvrdí, že Pálffy nakúpil niekoľko obrazov vyznačujúcich sa menšou kvalitou, ktorú preveril čas – z kolekcie 58 malieb vydržalo skúšku časom len 7 obrazov z toho 3 maľby od Daubigniho, 2 maľby od Troyona a po jednom obraze od Israelsa a Lenbacha. Význam diel už spomenutých akademikov sa po ich smrti úmerne s plynutím času ustavične zmenšoval. Pálffyho omylom bolo zakúpenie cyklu 9 kresieb s názvom Polonia od poľského maliara Artura Grottgera, zobrazujúce neúspešné povstanie Poliakov proti cárskej nadvláde v roku 1863. Čo sa však nedá posúdiť, vzhľadom na to, že v článku nie je uvedený zdroj odkiaľ autor čerpal tieto informácie, prípadne kde videl reprodukcie obrazov.

4. Pálffyovské sídla - /sídla Jána Pálffyho/

Od polovice 19. storočia sa stala zbierka Hertforda-Wallace v Londýne, akýmsi modelom pre vkusné aranžovanie umeleckých zbierok. Tento model nasledovalo niekoľko zberateľov medzi ktorých patril aj Ján Pálffy. Pálffy pri zariaďovaní interiérov bral ohľad na módny interiérový dizajn tej doby a nezariaďoval samostatne izbu po izbe, avšak každé sídlo a jeho interiéry sa snažil nejakým spôsobom odlíšiť. Jednotlivé sídla sú preto zariadené v odlišnom slohu, prípadne sú zladené mierne podobným spôsobom, čomu však dopomôže samotné architektonické usporiadanie častí sídla. Exteriéry týchto zámkov a palácov sú rôzne a rovnako má každá stavba inú zaujímavú minulosť, ktorá celkovo podčiarkuje charakter sídla.

4.1. Pálffyho palác v Bratislave

Výstavný mestský šľachtický palác je situovaný v historickom centre mesta. Nachádza sa v radovej zástavbe na panskej ulici, ktorá bola kedysi lemovaná niekoľkými šľachtickými palácmi, pre výhodnú polohu, v blízkosti Vydrickej brány. Mestský barokový palác bol postavený v roku 1747 na stredovekých parcelách. Na mieste dnešného paláca bol až do polovice 19. storočia župný dom. Majiteľmi paláca boli od roku 1715, dediční župani Bratislavskej župy – Pálffyovci. Po presťahovaní župného domu ho nechal po polovici 19. storočia prestavať na svoj palác v neskoroklasicistickom slohu gróf Ján Pálffy.

Palác, bol postavený v rokoch 1885 - 1889, na mieste mestských hradieb a zrušenej priekopy, podľa projektov viedeňského architekta Viktora Rumpelmayera. Pri jeho výstavbe boli použité prvky francúzskeho a viedeňského baroka.

V stredoveku, na mieste dnešného Pálffyho paláca, stál mestský gotický palác svetského charakteru. Jednoposchodový objekt mal rozmery 28 x 8,5 m a pochádzal z okolo polovice 14. storočia. Palác bol stavebne upravovaný v poslednej tretine 14. storočia, kedy bol prístavbou rozšírený o južné dvorové krídlo a nad východnou časťou bola nadstavená obranná veža s cimburím. Časť zreštaurovanej veže možno vidieť vo výstavnej sieni, na treťom poschodí[29]. V tomto čase sa nádvorie paláca využívalo pre hospodárske účely. V strednej časti nádvoria bola studňa.

V interiéroch Pálffyho paláca sú odkryté mnohé nálezy, dokumentujúce architektonické hodnoty stredovekej Bratislavy.

Nasledujúce stavebné úpravy boli realizované v priebehu 17. – 19. storočia. "Všetky stavebné a dispozičné úpravy sa však uskutočňovali na gotickom jadre paláca....palác nebol do roku 1982 umelecko-historicky skúmaný."[30] Palác preto nevznikol prestavbou dvoch-troch starších domov v polovici 19. storočia.

Prvými majiteľmi paláca, známi z historických prameňov, sú Pálffyovci[31]. Palác prestavali do dnešnej podoby pred polovicou 19. storočia, v neskoroklasicistickom slohu. Má dva priechody, pôvodne slúžiace na prejazd kočov, dve schodištia a širokú jedenásťosovú fasádu. Brány paláca boli pôvodne drevené a zdobené rodovými erbami. Zadné dvorové krídla boli asanované a na ich mieste v roku 1885 nechal posledný majiteľ gróf Ján Pálffy postaviť novší neobarokový palác, podľa projektov V. Rumpelmayera. Tento palác je v súčasnosti sídlom Vysokej školy výtvarných umení.

Pálffyho palác nebol vždy taký honosný ako niektoré paláce pálffyovcov v Bratislave. "Pozoruhodná zbierka výtvarného umenia a starožitností sa nachádzala i v tomto paláci."[32] Podľa názoru A. Keményho: "najkvalitnejšiu časť svojich zbierok obrazov a umeleckého remesla však gróf umiestnil vo svojom bratislavskom paláci."[33] Ako som už vyššie v texte uviedla, E. Sabol však tvrdí, že zbierky v bratislavského paláca mohli byť rovnako cenné ako zbierky umiestnené na zámku v Kráľovej pri Senci.

V čase, keď sa palác dostal do vlastníctva grófa Jána Pálffyho jeho interiéry boli zariadené v slohu francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV., XV., XVI. Mobiliár paláca teda pochádzal zo 17. a z prvej štvrtiny 18. storočia. Bol umiestnený v ôsmych izbách. Je známych niekoľko miestností, ktoré boli zariadené týmto mobiliárom a častejšie využívané: väčšia prijímacia izba, menšia prijímacia izba, úzka priechodná izba, jedáleň, knižnica, pracovňa, spálňa, izba slúžiaca na obliekanie[34]. V týchto priestoroch sa nachádzal nábytok a umelecké diela najmä v spomenutom francúzskom slohu. Navrhnutá koncepcia zariadenia bola posadená do rozmanitých priestorov interiérov, ktorých zaujímavé členenie, na ňu vplývalo. J. Radisics znalec obydlí najvýznamnejších dobových uhorských zberateľov vyslovil kedysi názor na interiér tohto paláca: "Interiér tohto bratislavského paláca je skutočnou inštitúciou slúžiacou na rozvíjanie a zušľachťovanie vkusu, ktorý si každý s pôžitkom prehliadne a ktorý nikto nebude skúmať bez úžitku. Je to miesto kde sa prejavuje umelecká duša Jána Pálffyho vo svojej jemnosti."[35] "...ďalší takým nábytkom a obrazmi a s takým umeleckým vkusom zariadený byt už v krajine nie je."[36]

Pomocou dostupných zachovalých fotografií je možné načrtnúť vzhľad niektorých miestností ako boli zariadené v čase, keď palác vlastnil Ján Pálffy.

Väčšia prijímacia izba –

Väčšia prijímacia izba mala obdĺžnikový tvar, pričom v kratšej stene, na jednej strane bol dvojitý dverný otvor s celodrevenými dvernými krídlami, otvárajúcimi sa do miestnosti. Sedací čalúnený nábytok – kreslo a vedľa neho sedacia súprava s vypletanou sedacou výplňou, boli umiestnené pod oknami, na pravej strane od dverí. Na protiľahlej strane bola umiestnená sedacia súprava V strede mierne vystupujúcej steny sa nachádza krb, na ktorom boli položené a opreté o stenu dve tanierové misky. Na ľavej strane od dverí sa nachádzalo anglické sofa s vankúšmi. Vedľa neho bol stolík s tromi sklenenými poličkami. Po ľavej strane tohto sofa bolo kreslo s poduškou, čalúnené pruhovaným poťahom a druhé kreslo rovnakého typu bolo umiestnené oproti sofa. Vedľa tohto kresla sa nachádzal klasicistický stolík na ktorom boli položené knižky v jednoduchom stojane. Oproti krbu sa nachádzala klasicistická pohovka typu vis a vis. Uprostred nábytku bola položená taburetka. Po obidvoch stranách krbu boli umiestnené lampy, ktorých telo pozostávalo z klasicistickej bielej vázy. Pred krbom bolo niekoľko svietnikov so sviečkami. Vedľa krbu, pri stene bol opretý nábytok na ktorom bolo položené a opreté zrkadlo. Za sofa sa nachádza nábytok sekretárového typu. Na vyvýšenej časti boli položené štyri vázy z toho dve klasicistické po bokoch. Na drevených parketách bol rozostretý obdĺžnikový koberec, orientovaný kratšou časťou od krbu smerom k oknám. Na stenách väčšej prijímacej miestnosti boli tapety s pruhovaným vzorom, na vrchu lemované zlatou lištou. Z bieleho stropu visel krištáľový luster. Na stenách boli rozmiestnené obrazy, prevažne v barokových rámoch. Nad krbom visel väčší obraz v klasicistickom ráme. Po obidvoch stranách obrazu viseli malé zarámované obrázky, zrejme grafiky a tri takéto obrázky viseli aj pod obrazom.

Menšia prijímacia izba –

Izba má obdĺžnikový tvar, pričom v kratšej stene sa nachádzali dvere a v protiľahlej stene okná.[37] Ďalšie dvere sa nachádzali v jednej tretine pravej steny bližšie k oknám., pri pohľade od dverí. Nad dverami bola umiestnená garniža so zaťahovacím vzorovaným závesom. Pri ľavej stene od dverí sa nachádzala zasklená skriňa, ktorá zrejme slúžila na odkladanie užitých predmetov napríklad z porcelánu, alebo fayence. Z obidvoch strán sa nachádzali svetlé rokokové stoličky. V rohu bol umiestnený tmavý rokokový stolík, na ktorom bola položená misa guľatého tvaru s vrchnákom a s vázou s kvetmi, rovnaký stolík bol zrejme umiestnený v protiľahlom kúte, tiež s vázou a s kvetmi. Pri stolíku je opreté o stenu ďalšie svetlé rokokové kreslo. Vedľa kresla sa nachádza tmavý stolček na ktorom je položená kazeta. V ľavej mierne vystupujúcej stene je umiestnený empírový krb, na ktorom je položených niekoľko nádob a váza. Vedľa krbu bol umiestnený tmavý klasicistický stolík na ktorom sa nachádzalo niekoľko vecí: lampa, tmavé kazety, zarámovaná fotografia, alebo obrázok a tri vejáre s čínskymi, alebo japonskými vzormi. V strede miestnosti pred krbom bol sedací nábytok čalúnený pruhovanou látkou a s vankúšmi. Vedľa sedacieho nábytku bolo klasicistické kreslo s podložkou – taburetkou na nohy. Za kreslom bol klasicistický stolík so svietnikom. Pri stolíku sa nachádzala stolička s prehnutými nohami a zrejme vypletanou výplňou. Za sedacím nábytkom bolo čierne kožené kreslo. Tesne pri dverách bol umiestnený stolík a dve svetlé rokokové stoličky. Na drevených parketách cez celú prijímaciu izbu bol rozložený vzorovaný koberec. Miestnosť mala na stenách tapety bez vzoru, na vrchu lemované lištou. Pri dverách na ľavej strane visela polička pre ukladanie kníh, ukončená konzolou. Na jej vrchu bola soška. Na stenách viseli obrazy rôznych rozmerov – prevažne klasicistického štýlu. Niektoré obrazy mali barokové rámy.

Spálňa –

Dverný otvor spálne bol široký, vytvorený pre dve drevené dverné krídla. Na ľavej strane bola umiestnená posteľ, jednou stranou prisunutá ku stene. Cez posteľ bola prehodená svetlá prikrývka. Vedľa postele bol na jednej strane umiestnený barokový stolček s táckou a na druhej strane postele sa nachádzala zrejme komoda na ktorej boli umiestnené svietniky. Pri komode bolo kreslo čalúnené látkou s kvetinovým vzorom. Na pravej strane pri dverách sa nachádzala stolička s prehnutými nohami a so stolíkom. O posteľ bol opretý sedací nábytok, čalúnený po celom povrchu látkou s rozvilinovým vzorom. Na zemi bol po celej ploche rozložený koberec bez vzoru. Pred sedacím nábytkom bol položený malý vzorovaný koberček. Vedľa postele na zemi sa nachádzala biela kožušina. Celá spálňa pôsobila dojmom stanu. Na stenách visela skladaná látka, ktorá bola ukončená približne v tretej štvrtine steny. Ďalšia látka na ňu nadväzovala na ukončení a v strede stropu bola v jednom bode uchytená. Takýmto spôsobom sa vytvoril dojem stanu. Látka - "tapeta" mala vzor. Bol to pravdepodobne motív letiaceho vtáka. Na stenách sa nachádzali zarámované a zasklené kresby.

Pracovňa –

Pracovňa bola umiestnená hneď vedľa spálne. Dvere do pracovne boli oproti sedacieho nábytku. Dverný otvor bol vytvorený pre dve krídla dverí. Nad dverným otvorom sa nachádzala garniža so zaťahovacím závesom. V pracovni bolo umiestnených niekoľko stolíkov. Fotografia ukazuje dva pracovné a tri menšie stolíky na odkladanie vecí a predmetov. Vedľa dverí na ľavej strane sa nachádzal empírový stolík so zarámovanými obrázkami, knihami a soškou. Na druhej strane sa nachádzala stolička, vedľa nej dva barokové stolíky na ktorých boli umiestnené rôzne predmety. Boli tam: Zarámované a zasklené obrázky, tri lampy, jedni stolové hodiny. Jeden zo stolíkov bol pracovný. Vedľa pracovného stolíka bola umiestnená empírová stolička. Pri stoličke sa nachádzal klasicistický stolík na ktorom boli položené knižky a baroková misa. V strede miestnosti sa nachádza pracovný rokokový stolík. Na stolíku sa nachádzalo niekoľko predmetov: dva svietniky, ozdobná kazeta, knižky a papiere. Vedľa stolíka bola rokokové kreslo. Pod stolíkom sa nachádzal kýbeľ. Pracovňa mala na zemi rozložený orientálny koberec. Na stenách boli tapety s rozvilinovým motívom, na vrchu lemované zlatou lištou. Zo stropu visel kovový luster s dvoma lampami.

Zaujímavé boli tiež architektonické články ako napríklad: krby, alebo rohy kútov, ktoré spolu s umeleckými predmetmi pôsobili veľmi vkusne. Interiéry izieb paláca boli usporiadané v podobnom duchu ako ostatné Pálffyho interiéry v ďalších sídlach. Miestnosti boli zariadené na základe zvláštneho uceleného programu. Pálffy spájal do jedného celku napríklad francúzsky a anglický nábytok, alebo jeho časti, predmety pochádzajúce z iných civilizácií – orientálne a európske, stredoveké a moderné majstrovské diela výtvarného umenia. "The influence of the contemporary representative drawing-rooms can be detected in the arrangement (various sitting – and smaller pieces of furniture, plenty of accesories)."[38]

Pálffy mal stanovenú predstavu o svojej zbierke a pri jej rozširovaní si vyberal a selektoval diela známych majstrov napríklad: Boulleho, diela získané z majetku Márii Antoinette, alebo diela podobné tým, ktoré boli umiestnené vo francúzskych zámkoch a palácoch, ktorých pendanty už získali zberatelia s vyberaným vkusom /fine taste/ , alebo boli odvezené do Mobilier National do Louvre. Najkvalitnejším kusom nábytku bola pozlátená, bronzovým kovaním zdobená mahagónová zásuvková skriňa, pôvodne slúžiaca na uchovávanie bielizne. Pochádzala z kaštieľa v Saint Cloud a bola pravdepodobne kedysi majetkom Márie Antoinetty. Pálffy ju umiestnil na jej pôvodne určené miesto do miestnosti určenej na prezliekanie. Nábytok v tomto sídle – viaceré kusy boli vykladaná korytnačinou. Ich výtvarnými doplnkami boli sochy, hodiny a porcelán. Dôležitou časťou interiérov boli obrazy. Pálffy starostlivo aranžoval nielen jednotlivé kusy nábytku a ich doplnky, ale zaujímal sa o spôsob umiestnenia, tak aby celkový dojem z interiéru pôsobil vkusne, honosne a "lahodil" oku. Niektoré obrazy boli vo výnimočných prípadoch umiestňované na steny, na ich mosadzné rohy tak , aby mohli byť natočené na svetlo. Boli tu umiestnené obrazy výborných nizozemských a talianskych umelcov. Najznámejším spomedzi benátskych diel bol portrét Dóžu /Doge/ Marcantonio Trevisani, dnes umiestnený v Museum of Fine Arts v Budapešti.

V paláci bola zriadená aj komora striebra. Komory striebra sa nachádzali aj v ďalších troch sídlach, ale bratislavská bola najhodnotnejšia. Boli v nej umiestnené významné práce zlatníkov z Augsburgu a Norimbergu, tiež francúzske zlaté kazety z 18. storočia. Inventár pozostával z približne stodvadsiatich zlatníckych prác. Členil sa na tri časti: I. skupina bola zložená z anglických bielych strieborných stolových náčiní, prevažne zo začiatku 19. storočia., doplnená kópiami vyrobenými kvôli skompletizovaniu súborov. II. skupinu tvorilo nemecké, prevažne augsburské a norimberské strieborné pozlátené kalichy a poháre. Medzi nimi boli predmety špičkovej kvality. III. skupina predmetov bola najvzácnejšia. Bola to kolekcia približne tridsiatich zlatých a emailom zdobených tabatierok na šňupavý tabak. Takmer všetky to boli parížske práce z konca 18. storočia bez porušenia a označené puncom a značkou majstra. Kolekcia bola doplnená niekoľkými šperkami s osadenými briliantami. Šperky pochádzali väčšinou z 19. storočia a boli určené pravdepodobne na slávnostný odev. Ján Pálffy niekedy povolil vstup do svojich sídiel verejnosti, alebo ich naopak uzavrel z nejasných príčin. Raz sa podarilo istému miestnemu historikovi umenia urobiť hodinovú obhliadku bratislavského paláca, počas grófovej neprítomnosti a napísal o tom takto: "Všade sa nachádzal Boullov francúzsky nábytok vykladaný bronzom. Na stenách viselo okolo sto diel starých majstrov. Na hlavnej stene preskleného schodišťa bol umiestnený pol druha metra dlhý obraz od Giovanniho Antonia Boltraffia, jedného z najlepších žiakov Leonarda da Vinci, nazvaný Madona s Ježiškom a svätcami. Okrem toho sa v tomto paláci nachádzal tiež obraz Madony od bolonského majstra Giacoma Franciu a obrazy juhonemeckých majstrov 17. a 18. storočia."[39]

Od povojnového obdobia do roku 1974 vlastnil a užíval Pálffyho palác n. p. Zornica, ktorý v ňom mal výrobnú prevádzku textílií. Neskôr, po odchode podniku boli priestory pridelené Vysokej škole výtvarných umení. Palác musel byť rekonštruovaný kvôli deštrukcii a najmä prepadnutiu časti drevených trámových stropov. Rekonštrukcia sa začala v roku 1981, avšak práce museli byť prerušené o rok neskôr, kvôli objaveniu dovtedy neznámych architektonických detailov a stredovekých omietok.

V roku 1983 rada Národného výboru hl. mesta Bratislavy rozhodla o novom využití objektu a jeho sprístupnenie verejnosti ako pozoruhodnej a vzácnej kultúrno-historickej pamiatky mesta. Palác pridelili Galérii hl. mesta SSR Bratislavy. Od 6. apríla 1988 je využívaný na výstavné účely. V zrenovovanom paláci sa nachádzajú stále expozície, vytvorené zo zbierok Galérie mesta Bratislavy - expozície gotickej tabuľovej maľby a plastiky; stredoeurópskeho maliarstva a sochárstva 19. storočia; slovenského maliarstva a sochárstva z prelomu 19. a 20. storočia; maliarstva a sochárstva na Slovensku 1918 – 1945 a zároveň v niektorých miestnostiach sú prezentované aktuálne krátkodobé výstavy slovenských aj zahraničných umelcov.

4. 2. zámok v Kráľovej pri Senci

"Procházel jsem s mladým S. Královou pri Senci, kde byly nejlepší sbírky, a hned jsem poznal, že mě mé tušení nezklamalo. Kvalitu nerozeznal vůbec..."[40]

Obec vznikla spojením dvoch obcí Krmeš a Kráľová v roku 1945. Najstaršie záznamy a archeologický výskum potvrdzujú starodávny pôvod tejto lokality. Z neskoršej histórie je známe, že povedľa obce tiahla významná stredoveká cesta vedúca z Bratislavy do Nitry. Obec Kráľová bola v stredoveku nazývaná "Villa regia" – kráľovská obec. Bola majetkom uhorských kráľov. Obec Krmeš bola už od raného stredoveku hospodárskym cirkevným majetkom bratislavskej Kapituly. V roku 1421, podľa metačnej[41] listiny o vymedzení chotárnych hraníc sa v obci Kráľová nachádzal poľovnícky zámok kráľa Žigmunda Luxemburského. Na toto miesto často chodieval poľovať aj kráľ Matej Korvín.

V 17. storočí sa obce Krmeš a Kráľová postupne stali majetkom šľachtického rodu Pálffyovcov, ktorí na tomto mieste v priebehu dvoch storočí vybudovali hospodársko-poľnohospodársky podnik. V rokoch 1712 – 1715 nechali prestavať v barokovom slohu kaštieľ. Ku kaštieľu /zámku/ bola vytvorená rozsiahla francúzska záhrada a anglický park, ktoré boli spojené barokovým záhradným mostom, stojacim dodnes na okraji obce. Kráľovské panstvo bolo majetkom Jána Pálffyho, ktorý si postupne zveľaďoval aj kaštieľ.

Interiéry barokového zámku boli navzájom otvorené medzi sebou. Chodby slúžili celé ako výstavný priestor. Bola tu oddelená miestnosť – salla terena, jedáleň a koncertná hala, Pompeiská miestnosť, spální a množstvo prijímacích izieb. Podľa zachovaných fotografií si môžeme predstaviť zariadenie sídla v čase keď zámok vlastnil Ján Pálffy. Podľa fotografií miestnosti nasledovali za sebou a prechádzalo sa cez ne postupne.

Prijímacia izba so zrkadlami –

Do miestnosti sa vchádzalo dverným otvorom, ktorý bol vytvorený pre dve krídla dverí. V jednej stene sa nachádzal klasicistický krb na ktorom boli položené porcelánové predmety a dve vázy. Pred krbom bol umiestnený stolík a malá stolička bez operadla. Pri lavici bol veľký zdobený kotlík, položený na troch nohách. V strede miestnosti bol rozmiestnený sedací nábytok: kreslá, jedna stolička a čalúnená lavica v klasicistickom slohu. Popri stene okolo miestnosti boli opreté ďalšie klasicistické stoličky. Oproti krbu viselo na stene veľké zrkadlo, pred ktorým bola umiestnená drevená truhlica. Vedľa truhlice bol umiestnený stolík. Na stolíku sa nachádzal porcelán. V rohu pri dverách sa nachádzali dve veľké vázy posadené na seba, pričom spodná váza bola rokoková. Miestnosť mala drevené parkety na ktorých boli položené tri orientálne koberce rôznej veľkosti. Na stenách sa nachádzali vzorované tapety. Tapety boli orámované tmavou lištou po celom obvode. Časť steny nachádzajúcej sa za vázami bola iluzionisticky vyzdobená. Na stenách viseli portréty zarámované v rokokových rámoch a jedni hodiny. Nad krbom bol upevnený malý svietnik. Zo stropu visel rozmerný krištáľový luster.

Jedáleň –

Do jedálne sa vstupovalo širokými dverami. V rohu jedálne boli umiestnené úzke zdobené kachle. Pri kachliach sa nachádzal pozdĺžny rokokový stôl so zlátenými nohami. V strede jedálne bol umiestnený okrúhly stôl, cez ktorého bol prehodený obrus – kvetinová látka, pričom tento vzor sa nachádzal na jej okrajoch a tým opticky splýval s kobercom. Okolo stola boli rozmiestnené rokokové stoličky. Ďalšie rokokové stoličky opreté o steny jedálne a z časti boli zakryté vysokým paravanom vyzdobeným ornamentami. Na drevených parketách bol rozprestretý koberec s kvetinovým vzorom. Steny mali tmavú farbu. Na stenách viseli dva obrázky, alebo reliéfy ukončené dvoma háčikmi. Strop bol mierne klenutý a delený zlatými lištami. Zo stropu visel krištáľový luster v tvare kalichu.

Spálňa –

V spálni bola umiestnená baldachýnová posteľ, ktorá bola kratšou časťou opretá o stenu. Posteľ bola zdobená geometrickým ornamentom. Vrch postele bol pokrytý zriasenými látkami. Pri posteli sa nachádzal nočný stolík. Pred posteľou bola umiestnená sedačka bez operadla a taburetka. V ďalšej stene sa nachádzal tmavý krb na ktorom boli položené stolové rokokové hodiny a dve sošky labutí stojacich na podstavci. Nad krbom viselo veľké rokokové zrkadlo. Pred krbom sa nachádzal stolík s dvoma svietnikmi, rokoková taburetka a dve rokokové kreslá. Vedľa bol umiestnený stôl a kreslom bez operadla. Na drevených parketách bol rozložený veľký vzorovaný koberec a menší orientálny koberček. Steny mali tmavú farbu a strop bol biely. Zo stropu visel krištáľový luster v tvare kalicha.

Koncertná sála –

Do koncertnej sály sa vstupovalo najmenej dvoma dvojkrídlovými dverami. V sále bolo umiestnené klavírne krídlo a starší klavír a dva menšie stolíky, rozmiestnený každý na inej strane. Pri jednom bola umiestnená taburetka. Po obvode sály sa nachádzali klasicistické kreslá čalúnené svetlou látkou. Veľká miestnosť mala drevené parkety s výrazným geometrickým vzorom, na ktorých boli položené dva orientálne koberce. Steny sály boli vytapetované, alebo vymaľované a zobrazovali motív hornatej krajiny so stromami a zvieracou štafážou. Pôsobili z diaľky ako japonské práce. Rohy stien ostali biele. Strop bol mierne klenutý a zdobený geometrickým vzorom vytvoreným z líšt. Zo stropu visel krištáľový luster v tvare kalicha.

Salla terrena –

Záhradná miestnosť bola zaklenutá. Mala minimálne tri klenbové polia. Steny boli vyzdobené pravdepodobne orientálnymi mozaikami zloženými z rôznofarebných kamienkov, avšak strop zostal biely. Nachádzali sa tu tri lavice z toho bola jedna čalúnené, jeden väčší okrúhly stôl okolo ktorého boli rozmiestnené svetlé rokokové stoličky s výpletom na operadle, tri menšie stolíky a väčší štvorcový stôl. Na väčšom štvorcovom stole bol položený kvet v kvetináči. Na menších stolíkoch sa nachádzali sošky, alebo lampy. V miestnosti boli tri lampy. V rohoch miestnosti, alebo v kútoch sa nachádzali veľké kvetináče s kvetmi, alebo palmovité rastliny. Pri jednoom rohu bol vytvorený stĺpový driek s kanelúrou. Taktiež tu boli umiestnené veľké biele sochy – ženská a oproti nej pravdepodobne mužská socha. Jedna časť bola vyvýšená o tri schodíky a v nej sa nachádzal gauč a stolík na ktorom bola umiestnená soška vtáka. V miestnosti boli rozmiestnené koberce rôzneho typu a poukladané cez seba. Je možné, že aj tu bola drevená dlážka.

Podľa údajov, ktoré spísal v 2 polovici 18. storočia cestovateľ Rotenstein[42] po tom, čo navštívil zámok v Kráľovej pri Senci si môžeme veľmi dobre predstaviť ako vyzerala záhrada pri Salle terenne. Podľa Rotensteina to bola veľmi známa, najväčšia a najkrajšia záhrada v kráľovstve. Zámok bol veľký a pekne zariadený. Záhrada mala oranžériu so 600 pomarančovými stromami, so 100 tri až štyri lakte vysokými cyprusmi, so 100 veľkými leandrovými a 48 myrthovými stromami, s 1000 ananásovými rastlinami a s viacerými inými plodinami. Záhrada mala pekný vázový parter, ktorý bol pokrytý vázami a kvetinami a v nej sa nachádzal letohrádok vybudovaný v podobe okrúhleho chrámu. Tiež tu bol nádherný prepychový veľmi veľký skleník, pokrytý vázami a sochami a ďalšie štyri skleníky a viacero letohrádkov. Salla terenna – záhradná miestnosť bola vymaľovaná "indianisch mit Blumen"[43], mala štyri zrkadlá a dve vedľajšie izby. Na streche záhradnej miestnosti boli umiestnené sochy a vázy. Bolo tu veľa alejí a vysokých oddeľujúcich plotov vytvorených z krovia. Návštevník mohol uvidieť otvorenú záhradnú miestnosť s arkádami a kvetinovými vázami a divadlo pokryté sochami. Za záhradou bola šesť poschodová vysoká veža, po ktorej bola voda pomocou pumpy a kolesa hnaného vodou vedená. Neďaleko záhrady bol pozoruhodný veľký švajčiarsky dvor a bažantnica s letohrádkom.[44]

Jedna komora bola určená pre strieborné predmety a jedna pre čínske. Nachádzalo sa tu množstvo historických malieb a portrétov predkov. Niektoré diela pochádzali ešte z majetku Palatína Jánoša V. Pállfyho, zakladateľa mladšej pezinskej vetvy Páffyovcov. Išlo o strieborné predmety – rodinný súbor striebra a turecké zástavy. Pravdepodobne mu patrili aj niektoré z orientálnych kobercov a faience z Holíča. Pálffy si navrhoval a zariaďoval izby v štýle "Gesamtkunstwerk", avšak tento spôsob používal svojsky. Predmety pochádzajúce z 18. storočia boli uložené medzi orientálne a európske práce, napríklad európske tapisérie a orientálne koberce. Boli tu všetky druhy nábytku, hlavne francúzskeho, ozdoby a premety každodennej potreby, tiež množstvo hodín rôzneho druhu. Hodiny a hodinky boli značené: J. B. Baillon, Gribeline, Balthasard, Gudin de Jeune. Ďalej sa tu nachádzali módne čínske a japonské práce – moderné chinoiserie, boli to čínske a lakované práce; bronzové sochy /Falconet – Amor/ a set orientálnych bronzových kadidelníc.

Väčšina z čínskych predmetov pochádzali z Viedeňských, alebo Meissenských manufaktúr. Niektoré zo strieborných predmetov patrili do kaplnky. Boli to práce vytvorené v 18. storočí, pochádzajúce z Augsburgu, alebo z Viedne. Väčšina svetských predmetov pochádzala z Anglicka. Boli označené kráľovským erbom.

Interiéry zámku prezentovali niekoľko štýlov 18. storočia – od barokového a rokokového až po klasicizmus. Na stenách prijímacích izieb viseli zrkadlá, rovnako veľké ako steny. Vytvárali iluzionistický efekt, podobne ako repliky. Nábytok bol vyrobený v Schmidt factory a čínske predmety v Herende.

Zámok v Kráľovej pri Senci bol často navštevovaný aj Máriou Teréziou pretože sa nachádzal blízko Viedne. Tento prepychový zámok, kde "...was revived, the luxury of feudalism..."[45], navštevovalo mnoho hostí aj vďaka obľúbenej priľahlej záhrade. Po smrti Jána Pálffyho v roku 1908 začal majetok upadať. V rokoch 1940 – 1945 bol , úplne zničený[46]. Zachovala sa len kaplnka z roku 1898, barokový kostol sv. Jána Krstiteľa kaštieľa a barokový most[47]. Kostol bol súčasťou komplexu kaštieľa s veľkým parkom. Po postupnej asanácii kaštieľa sa zachoval len kostol.

4. 3. Bojnický zámok

Zámok patrí medzi najstaršie a najvýznamnejšie slovenské hrady. Pôvodne vznikol ako drevený hrad. Vyvinul sa zo staršieho hradiska, ktoré malo významnú funkciu aj v dobe Veľkomoravskej ríše."Najstaršou dosiaľ zistenou zmienkou o existencii niekdajšieho hradu na území Bojníc je listina Zoborského opátstva z roku 1113."[48] Po rode Poznanovcov bol prvým významným majiteľom Matúš Čák, ktorý mu udelil v roku 1302 uhorský kráľ Václav III. Neskôr získal hrad Mikuláš Gileth. Ďalšími majiteľmi Bojnického hradu boli: Leustachovci, Noffryovci, Ján Korvín, Štefan Zápoľský a Thurzovci. Thurzovci významne zmenili vzhľad hradu. Úplne prestavali jadro hradu a túto si v podstate zachovalo až do konca 19. storočia. Po Thurcovcoch v roku 1643, získala hrad magnátska rodina Pálffyovcov, ako odmenu za pomoc cisárovi v bojoch proti Turkom a proti odbojnej uhorskej šľachte. Pálffyovci ho vlastnili nepretržite takmer tristo rokov, okrem rokov 1704 – 1708. V týchto rokoch hrad ovládol František Rákoczi II. Pálffyovci pokračovali v prestavbe hradu. Po barokových úpravách zo 17. storočia, posledný majiteľ hradu Ján Pálffy, ktorý hrad získal v roku 1852 na základe dedičného práva, pristúpil k nákladnej neogotickej prestavbe 1889 -1910.[49] Vzorom pre novú podobu hradu sa stala najmä francúzska stredoveká architektúra, do určitej miery sa uplatnila aj anglická gotika a talianska raná renesancia.

Opevnenie a obytné časti hradu boli stavané prevažne z dreva, preto jeho miesto aj podobu presnejšie nepoznáme. V 13. storočí ako majetok rodu Poznanovcov je postupne budovaný z kameňa a zaujíma výhodnú polohu na vyvýšenom skalnom výbežku. Jadro obklopovalo široké opevnenie. Podľa zvyčajného spôsobu vtedajších pevnostných stavieb, obvodové múry hradu tesne priliehali k nerovnostiam skalnatého terénu a tvorili nepravidelný pôdorys v podobe pretiahnutého oválu v pozdĺžnej osi, orientovanej približne východozápadne . Na východnom výbežku stála pravdepodobne už vtedy okrúhla veža, chrániaca miesto prekročenia hradnej priekopy. Na južnej strane skalnej terasy bol vstup so schodišťom, vysekaným priamo do skaly. Vstup so schodišťom sa čiastočne zachoval aj po neskorších prestavbách a ústil do vnútorného nádvoria so studňou. Toto nádvorie bolo obklopené obytnými krídlami a strielňovými chodbami. Prízemie z časti vypĺňala skala a z tohto dôvodu sa obytné miestnosti sústredili prevažne na poschodie.

Koncom 13. storočia, za čias uhorského veľmoža Matúša Čáka, sa na úpätí horného hradu rozprestieralo dolné nádvorie obklopené priekopou. Bolo zastavané opevnením, ktorého pozostatky úplne prekryli neskoršie prestavby. Zo staršej stavebnej činnosti sa zachovali len základy určujúce dispozíciu horného hradu.

V 14. a 15. storočí hrad obývali rody Gilethovcov a Leustachovcov. O stavebných etapách hradu z tohto obdobia existuje len málo objasnených stôp. V rokoch 1430-1485 na hrade sídlili Noffryovci, ktorí si tiež upravili staré hradné opevnenie.

Na konci 15. storočia.

Prestavbu zámku podľa vlastných predstáv realizoval gróf Pálffy spolu s budapeštianskym architektom pôvodom z Bratislavy, Jozefom Hubertom[50]. Zámok sa začal prestavovať v roku 1889, keď mal Ján Pálffy šesťdesiat rokov. Prestavba výrazne zmenila predchádzajúci charakter hradu. Zámok bol prestavaný podľa vzoru neskorogotických zámkov, ktoré mal Pálffy možnosť vidieť na svojich cestách po Francúzsku. Stavba bola ovplyvnená prácou Violleta-le-Duc, ktorý postavil zámok Pierrefonds /1863 – 1870/. Stavitelia sa inšpirovali pozemným plánom, bastiónmi so špicatými vežami a pásom opevnenia. Exteriér bol inšpirovaný kostolom St. Chapel.

Jednoduchá konštrukcia a obranná funkcia stavby bola nahradená vzhľadom stavbou typu neogotického rytierskeho zámku. Konštrukcia naznačuje neprístupnosť a zároveň hierarchiu. Tvar zámku je koncentrický, má centrálnu štruktúru, ktorá sa stupňuje až k hlavnej budove – citadely v strede zámku s okrúhlymi vežami. Pálffy bol ovplyvnený aj zámkom Kreuzenstein. "...rebuilding of the family's castle and placing his art collection there he created a monument to the memory of the legendary past, the ancestors and himself: it was the main work of his life."[51]

Celý komplex budov evokuje obdobie neskorého stredoveku, prvky pochádzajúce zo 16. a 17. storočia, oživovanie doby keď rod Pálffyovcov zaznamenával vzostup a spoločenský rast o ktorý sa zaslúžili najmä Mikuláš /Miklós/ a Pavol /Pál/ Pálffy.

Interiéry zámku sa zachovali v niektorých častiach hradu – v strednom hrade, ale podľa štyroch dobových fotografií sú dnes pozmenené a vyzerali takto:

Pracovňa –

Dnes sa táto miestnosť nazýva Orientálny salón. Zachovalo sa turecké obloženie stien zo 17. storočia. Tu bola zriadená kedysi pracovňa posledného majiteľa. Obloženie stien tvorí skriňová stena zvaná dolaf . Jej plytko rezaný ornamentálny reliéf pokrýva štuka na povrchu upravená zlátením a maľbou s množstvom medailónov. Vo vrchných medailónoch sú arabské texty oslavujúce Alaha vypísané z koránu. Toto obloženie pochádza z pozostalosti srbského kráľa Milana Obrenoviča a Pálffy ho kúpil vo Viedni v roku 1902. Obloženie na rozmery miestnosti prispôsobila firma Colli, ktorá tiež vyhotovila tzv. maurský strop. Na pravej strane od dverí sa nachádzalo zrkadlo pri ktorom bol umiestnený sedací nábytok – gauč. Nad gaučom boli položené dva pozdĺžne vankúše. V strede miestnosti sa nachádzal písací pracovný stôl a dve renesančné rebrované stoličky a malá nečalúnená taburetka. Pri stene vedľa dverí boli dva sekretáre na ktorých boli položené porcelánové predmety. Vedľa sekretárov sa nachádzali dve stoličky. Pri oknách bol krb nad ktorým visel a stále visí renesančný terakotový reliéf Madony s dieťaťom v bohatom plastickom ráme. Vyhotovil ho taliansky majster z okruhu Benedetta da Maiana v 2 polovici 15 storočia. Na kamenej dlážke boli rozprestreté orientálne koberce a orientálne koberce boli umiestnené na stene nad obložením pracovne. Strop pracovne pôsobil ako trámový. Zo stropu visel na reťazi orientálny luster, vytvorený z niekoľkých valcov.

Spálňa –

V spálni sa nachádzal barokový nábytok. V strede miestnosti bola baroková posteľ s baldachýnovou strieškou bez výplne. Posteľ je kratšou časťou opretá o stenu a na druhej strane bohato vyrezávaná. Konštrukcia striešky postele má malú garnižu na ktorej visí zaťahovací záves. Cez posteľ je prehodená orientálna prikrývka. Pri posteli z jednej strany bol malý stolík s kvetovanou látkou, ktorá zakrýva jeho spodnú časť. Na stolíku bol položený svietnik. Pri kratšj strane postele sa nachádzal barokový stolík na ktorom bola položená tácka s krčahom. Pri stolíku bol krb mierne vystupujúci zo steny, zdobený jednoduchou geometrickou výzdobou a krbové náradie. Na druhej strane vedľa postele sa nachádzali dvere. Pri dverách boli umiestnené dve stoličky, čalúnené pruhovanou látkou, pri ktorých viselo na stene zrkadlo v bohato zdobenom barokovom ráme s konzolou. Na druhej strane miestnosti boli umiestnené dve barokové stoličky. Na kamennej dlážke boli rozprestreté tri malé orientálne koberce. Nad krbom visel barokový obraz s témou svätej rodiny. Nad otvorenými dverami visel obraz v bohato vyrezávanom ráme, pravdepodobne išlo zobrazenie Madony.

Huňadyho sála –

Je to najväčšia sála na zámku a je situovaná v krídle, ktoré bolo postavené v 16. a 17. storočí. Do sály sa vchádza barokovým portálom, ktorý sem dal premiestniť majiteľ Ján Pálffy. Nad portál dal doplniť chronogram v latinskom znení a ktorý ukazuje rok 1899, čo bol rok ukončenia rekonštrukcie tejto časti hradu. V Huňadyho sále zhromažďoval majiteľ svoje zbierky, hlavne nábytok a obrazy. V sále boli umiestnené tri pozdĺžne stoly okolo ktorých bolo niekoľko stoličiek. V strede miestnosti sa nachádzal menší stôl okolo ktorého boli umiestnené čalúnené stoličky bez operadla. Na ňom sa nachádzali kovové nádoby. Na väčšom stole umiestnenom ďalej od krbu, ktorý sa nachádzal medzi dvoma dvermi, sa nachádzali dve malé truhlice a dve kazety a pravdepodobne relikviár. Pri jednej stene boli pravidelne rozmiestnené masívne barokové skrine. Medzi nimi boli jedni dvere a jedna stolička. Na kamennej dlážke boli dva úzke pozdĺžne koberce a jeden štvorcový umiestnený pod menším stolom v strede miestnosti. Zo stropov viseli lustre vytvorené z kovových obručí postupne zmenšujúcich sa. Na stenách sály viseli veľké barokové obrazy, prevažne portréty. Strop sály bol klenutý. V strede bolo vytvorené veľké klenebné zrkadlo z ktorého vystupovali zdobené lunety. Po obvode sály sa nachádzalo niekoľko okien.

Obrazáreň –

Do obrazárne sa dá vojsť štyrmi dverami. Pôvodné zariadenie obrazárne z čias grófa sa čiastočne zachovalo dodnes. Je to najmä strop a obloženie stien v miestnosti, ktoré je vyrezané z orechového dreva a v detailoch doplnené intarziou s rastlinnými motívmi. Veľké vitrážne okno s postavami v renesančných odevoch bolo vyhotovené podľa fragmentov renesančného okna, ktoré boli kúpené v roku 1902 v Paríži. Interiér obrazárne dopĺňa veľký krb a neorenesančný nábytok. V strede miestnosti sa kedysi nachádzali len dva neorenesančné stoly, pričom len pri jednom sa nachádzala rebrovitá stolička v rovnakom slohu. Na tomto stole boli rozmiestnené štyri svietniky a jedna nádoba. Na druhom stole sa nachádzala zdobená kovová nádobka s vekom. V tejto miestnosti bola umiestnená skriňa a sekretár na jednej strane a dva sekretáre na druhej strane. Popri stene bolo rozmiestnených osem kresiel. Na stenách viselo niekoľko veľkých obrazov. Boli to väčšinou portréty. Medzi inými tu visel portrét grófa Jána Pálffyho od Václava Brožíka, portrét Pavla Pálffyho alebo portrét Františky Khuenovej – Pálffyovej. Dva posledné vymenované sú dnes vystavené na hrade Červený Kameň. Strop v obrazárni je vytvorený z trámov.

V interiéry zámku sa ďalej nachádzali zdobené kamenné rámy dverí a krby drevené kazetové stropy a zdobené pece. Na stenách viseli tapisérie, alebo orientálne koberce.

V zámku sa nachádzali tiež skulptúry a sarkofágy v kryptách. Orientalizmus bol dominantný v grófovej pracovni. Turecký obklad pochádza z pozemkov Srbského princa – Milana Obrenoviča. Bolo tu umiestnené aj zrkadlo Madamme Pompadour a sedací nábytok z Dóžacieho Paláca z Benátky. Najznámejšia maľba, ktorá sa nachádza na zámku v Bojniciach je oltár dielo Orcagna - Narda di Cione. Obrazy predkov a brnenie bolo nevyhnutnou súčasťou inventáru zámku. Bola tu zriadená portrétna komora s obrazmi členov rodiny a ďalších. Ćasť obrazov pochádzalo z majetku Pálffyho predkov a časť bolo majetkom Jána Pálffyho v 19. storočí. Niektoré portréty vyzdvihol a zdôraznil pri umiestňovaní v galérii obrazov, pretože zobrazené osoby považoval za dôležité v histórii jeho rodu. Svoje portréty umiestnil tiež medzi ostatné obrazy, avšak boli umiestnené individuálne. Viseli tu portréty: Palatína Pavola Pálffyho, Palatína Jána Pálffyho, biskupa Tomáša Pálffyho, ktoré mali pridelené prominentné miesta v obrazárni.

4. 4. Kaštieľ v Pezinku

Renesančný zámok je situovaný na severnom okraji historického centra mesta, v parku. Pôvodne stredoveké sídlo bolo opevnené vodnou priekopou – vodný hrad.

Na mieste areálu kaštieľa stál pôvodne nížinný hrad z 13. storočia. Areál je situovaný tesne za hradbami mesta, v jeho severnej časti. Stavali ho od roku 1609 Illésházyovci na základoch nížinného hradu v duchu renesančnej architektúry. Pred polovicou 17. storočia prešlo pezinské panstvo do vlastníctva Pálffyovcov. Ich sídlom sa stalo mesto Pezinok.

Najstaršie jadro dnešného hradu pochádza zo začiatku 14. storočia. Mal podobu vodného hradu. Areál hradu bol obklopený dvojitým múrom. Vonkajší múr parkan mal bránu, nad ktorou bola veža. Vnútornú časť kruhovitého pôdorysu vypĺňala veža a obytné objekty. Bola uzatvorená obranným múrom a do jeho brány sa vstupovalo cez most. "Oberhalb der Stadt liegt ein altes unausgebautes Schloss, welches der Palatinus und Vicekönig Graf Nicolaus Palffi erbauet hat. Es ist mit Wasser umgeben."[52]Neskoršie prestavby spomenutú podobu hradu úplne odstránili.

Pôvodne renesančný kaštieľ bol v roku 1718 barokovo upravovaný, čo iniciovali Pálffyovci. Baroková prestavba zmenila stavbu na kruhovo uzavretý kaštieľ. Ten stratil svoj pôvodný pevnostný charakter.

V 19. storočí v čase, keď zámok vlastnil Ján Pálffy, bol kaštieľ obnovený. Interiéry zámku boli zariadené podobným spôsobom ako miestnosti na zámku v Bojniciach. Zariadenie izieb sa zhoduje v slohovom období a v chronologickom pravidle usporiadania predmetov. "However, its construction, the composition of its interiors and the quality of the objects in it do not quite match Bajmóc/Bojnice."[53] Pálffy tu uchovával relikvie a dokumentáciu minulosti. Bol tu umiestnený veľký rodinný archív. Okrem veľkej skrine s archívnou dokumentáciou a truhlou so železnými pásmi sa tu nachádzala "Kunst – und Wunderkammer."[54] Nachádzali sa tu prírodniny – jantár, perly, polodrahokami, korytnačina, kokosový orech, slonovina, žraločie zuby, exotické drevo atď., dekorovaný nábytok, čo bolo neskôr uchovávané v striebornej komore. V izbách, ktoré boli určené pre majiteľa zámku – Jána Pálffyho, viseli obrazy s témou Madony, maľované holandskými a nemeckými majstrami. Boli určené na jeho meditáciu a osobnú zbožnosť. Pomocou dvoch dobových fotografií je možné aspoň načrtnúť vzhľad dvoch miestností sídla.

Pracovňa –

V pracovni sa nachádzal barokový nábytok. Pri okne bol umiestnený stolík, vykladaný zrejme intarziou a inkrustáciou, na ktorom bola položená baroková lampa s dvoma postavami atlasom a kalamár s písacími potrebami. Pri stolíku bola baroková stolička a ďalšia stolička lehátkového typu. Na ľavo od dverí boli umiestnené dve barokové stoličky na ktorých boli položené zlatnícke práce, pravdepodobne koruny. Pri stoličkách sa nachádzala sedacia súprava čalúnená gobelínom. Pri stenách z obidvoch strán dverí sa nachádzali skrine s dvoma poličkami určenými pre knihy – knižnice. Skrine boli len o pár centimetrov vyššie ako barokový stolík. Na nich boli uložené rôzne predmety: niekoľko sošiek odlišnej výšky a zarámované a zasklené obrázky, pravdepodobne grafiky a kresby. Fotografia ukazuje jeden obraz zarámovaný v barokovom ráme. Nad dverami bol umiestnený v čase vyhotovenia prekrytý obraz, alebo zrkadlo. Dlážka pracovne mala drevené parkety, ktoré boli ukladané tak, aby vytvárali geometrický ornament, diamantového typu. Steny pracovne boli vytapetované tapetou s kvetinovým vzorom. Vrchné ukončenie tapety bolo vytvorené drevenou lištou a dreveným hranolom. V pracovni sa nachádzal kazetový strop.

Spálňa –

V spálni sa nachádzal nábytok v barokovom slohu. Masívna baroková posteľ s baldachýnom bola kratšou časťou opretá o stenu. Kratšia strana postele bola zdobená vyrezávaným rozvilinovým motívom. Baldachýn postele držali štyri postavy amorov, stojaci na guli s podstavcom a držiaci roh hojnosti. Cez posteľ bola prehodená svetlá prikrývka. Pri posteli sa nachádzal nočný stolík a na zemi malý koberček. Pred posteľou bola menšia stolička štvorcového typu bez operadla. Vedľa postele sa nachádzali dve stoličky a masívna baroková dvojdverová skriňa ukončená profilovanými lištami zdobená vyrezávanými ornamentami a rozvilinovým vzorom. Na druhej strane izby oproti posteli sa nachádzal stolík a kreslom- Kreslo malo čalúnené podrúčky. Na stole bol umiestnený svietnik. V rohu izby sa nachádzali podlahové hodiny. Dlážka spálne bola vytvorená parketami s tykým istým vzorom aký sa nachádzal aj v pracovni. Na stenách boli tapety s geometrickým vzorom kombinovanýms kvetom. Na stene viseli menšie obrázky v jednoduchom ráme. Strop spálne bol biely, zdobený niekoľkými lištami a na niektorých častiach s rozvilinovým vzorom. Zo stropu visel kovový luster.

V roku 1938 bol zámok adaptovaný na nové využitie. Rozsiahle pivnice so zaklenutými stropmi sú využívané na uskladnenie vína. V objekte sa nachádza Zámocká vináreň a administratívne priestory bývalých Vinárskych závodov.

V blízkosti kaštieľa je záhrada s anglickou parkovou úpravou so zachovanými drevinami.

4. 5. Pálffyho palác vo Viedni

Empírový štýl dominoval nielen v architektonickej koncepcii, ale aj v interiéry paláca. Vo vnútorných priestoroch sa teda nachádzal prevažne empírový nábytok. Monumentálna architektúra, palácové zariadenie a elegancia usporiadaných predmetov a nábytku boli určené na reprezentáciu majiteľov.

4. 6. Palác v Budapešti

Palác v Budapešti bol zariadený vo francúzskom empírovom štýle, podobne ako Pálffyho palác vo Viedni. Nachádzalo sa tu aj anglické umenie, viedenský biedermeier a umenie polovice 19. storočia. "...but considering the quality of the works Budapest was far behind".[55]

5. Aukcie a rozpredaje jednotlivých zbierok

V rokoch 1922 – 1927 došlo "k výpredaju umeleckého pamiatkového fondu zachovaného na území Slovenska".[56] Na Slovensku sa konalo pätnásť verejných aukcií umeleckých diel, v rámci ktorých došlo k rozpredaju aj unikátnych umeleckých diel zo zbierky Jána Pálffyho. Jedným z exponentov dražieb bol aj riaditeľ Východoslovenského múzea v Košiciach kozmopolitne cítiaci čech, právnik Dr. Josef Polák (1886-1944)[57]. Avšak tento rozsiahly dražobný projekt nevznikol len z iniciatívy Josefa Poláka, ale bol súčasťou širšej politickej stratégie najvplyvnejších osobností vtedajšej českej kultúrnej scény[58]. Vplyvnou osobnosťou bol najmä Zdeněk Wirth(1878 – 1961), vtedajší prednosta odboru kultúry Ministerstva školstva a osvety.

Zbierky Jána Pálffyho, ktoré sa nachádzali na území Slovenska boli zablokované ako celok až do roku 1921, pretože až v tomto roku dedičia prejavili záujem a nechali prezrieť diela domácou komisiou. Komisiu tvorili slovenský aj český odborníci: Zdeněk Wirth, Vincent Kramář, Václav Štech, Dušan Jurkovič a Jan Hofman. Komisia si prezrela umelecké diela pochádzajúce z pálffyovských sídiel v Bojniciach, Kráľovej pri Senci a v Bratislave. Vypracoval sa zároveň zoznam umelecky najcennejších predmetov a malieb. V tomto čase sa však nerozhodlo o osude zbierky. Samotná kauza bola medializovaná a neskôr sa v roku 1923 vyhlásila verejná anketa. Dodnes však nie je spor Československý štát versus pállfyovskí dediči, právne ukončený. Konečný verdikt mal vyniesť okrúhly stôl na ktorý boli pozvaní najvýznamnejší kultúrni dejatelia, zástupcovia štátnych a spolkových inštitúcií. Konal sa v rovnakom roku ako anketa. Dôležitou časťou diskusie bolo testamentárne deklarované želanie Jána Pálffyho transformovať zbierku na verejné múzeum. Dôležitý a rozhodujúci názor mal Zdeněk Wirth. Ten spolu s Janom Hofmanom, tí argumentovali, že v zbierke je málo sloveník a celkovo nemá slovenský charakter, preto nie je vhodné zbierku na území Slovenska zachovať. Prikláňali sa k riešeniu rozpredaja zbierky za predpokladu, že časť bude deponovaná do Vlastivedného múzea ako základ pre štátne múzeum.

Najcennejšie najkvalitnejšie exponáty boli poslané do budapeštianskeho múzea, ďalšia časť diel tvorí základ zbierkového fondu pražskej obrazárne, poslednou veľkou časťou Pálffyho zbierky boli tie umelecké diela, ktoré sa rozpredali počas rokov 1924 – 1926 na verejných dražbách v Prahe, Piešťanoch a Karlových Varoch. Existovali však aj výnimky, to boli diela, s ktorými bolo možné nakladať len za určitých podmienok. Príkladom je obraz Muž v turbane od holandského maliara Ferdinanda, napriek vopred stanoveným podmienkam, bol dedičmi predaný.

5. 1. Dražba konaná 30. júna -1. júla. 1924 v kúpeľoch Piešťany (VIII. Aukcia Východoslovenského múzea)

Dražbe predmetov predchádzala výstava. V tomto prípade sa výstava konala 25. – 29. júna 1924. Katalóg, vydaný pri tejto príležitosti, obsahoval okrem stručných údajov o autoroch diel a dielach samotných, aj tlačené reprodukcie predmetov a dražobné podmienky určené účastníkom dražby.[59] Na všetky predmety bolo udelené vývozné povolenie.[60] Katalóg bol zostavený podľa údajov pozostalostného inventáru, spísaného dvorným radcom E. sv. p. Radisicsom, riaditeľom uher. zem. uměl.-prům. musea.[61] Katalóg je rozdelený na niekoľko kapitol. Obsah katalógu je nasledovný: Maliari XIX. Storočia; Starí majstri a gobelíny; Porculán (porcelán): Viedeň, Míšeň, ostatný európsky, mimoeurópsky; Fayence; Práce lakové; Práce z korytnačiny a iného materiálu; Plastiky a bronzy; Hodiny; Nábytok.[62]

Dražba sa konala pri okamžitom hotovom platení v československých korunách. Kupujúci priplácal 15% z vydraženej ceny. Kupci, ktorí chceli platiť až na konci aukcie, museli pred dražbou zložiť primeranú zálohu. Dražilo sa najmenej o 10 Kč, nad 1000 Kč o 50 Kč. Kúpne príkazy boli "provedené prostřednictvím spolehlivých a skušených komisionářů a obchodníků se starožitnostmi".[63]

Maliari XIX. Storočia –

Alt Rudolf rytier von ( Viedeň 1812 – Viedeň 1905)

Rakúsky maliar, rytec, litograf, akvarelista, krajinár a maliar architektúry. Najčastejším motívom v Altovej tvorbe je pohľad na dóm sv. Štefana. V neskorej tvorbe začal experimentovať s farbami a tým nadviazal na moderné smery. Tvoril olejomaľby, akvarely. Maľoval tiež pohľady do interiérov.

Štúdie zo Salzburgu. Neuberg. Signované: Rud. Alt. Akvarel 27,2 x 19,3

Julius von Blaas (Albano 1845 – Viedeň)[64]

Maliar zvierat a bitiek.

Čierny kôň (hřebec). Celá postava obrátená do ľava. Prednou a zadnou ľavou nohou vykročil. Pred ním na zemi, na slame pokrývka. V pozadí navrchu kôš na píci?. Signované: Julius v. Blaas 1878.V čiernom ráme so zlatou vložkou. Olej na plátne. 62, 8 x 78, 5

Býk. Celá postava do prava. Na niektorých častiach tela má biele škvrny. Na krátkych nohách je reťaz. V pozadí sú jasle. Signované: Julius Blaas, Königshaiden 26./10.1877. V drevenom čiernom ráme so zlatou vložkou. Olej na plátne 62,5 x 78,5

Svetlohnedý kôň. Celá postava obrátená do prava so zdvihnutou hlavou. Prednou pravou a zadnou ľavou nohou vykročil. Nad kopytami je svetlejšie zafarbený. V pozadí obrazu sa nachádza partia zo zámockého parku v Kráľovej. Signované: Julius v. Blaas 1878. V čiernom drevenom ráme so zlatou vložkou. Olej na plátne 62 x 78,8

Býk. Celá postava hnedočerveného býka, s krátkymi rohmi, obrátená do ľavej strany. Na niektorých častiach tela má biele škvrny. Pozadie je šedé. V čiernom drevenom ráme so zlatou vložkou. Olej na plátne 63 x 78, 5

Kôň. Celá postava obrátená do ľavej strany. Stojí v stajni a po zemi je rosypaná slama. Všetky štyri nohy má biele. V pozadí je žlab?. Signované: "Jul. Blaas, Königshaiden 25/10. 1877". V čiernom drevenom ráme so zlatou vložkou. Olej na plátne 62,6 x 78,4

William Bowness (Kendal 1809 – Londýn 1867)

Portrétista a figuralista.

Obraz Matka s dieťaťom. Signované. Akvarel 19,8 x 15,4

John Henry Bradley (Hagley (Worcestershire) 1832)

Maliar a rytec.

Benátska lagúna. Signované: J. H. Bradley 1876. Akvarel 23,4 x 44

Charles Josuah Chaplin (Les Andelis 1825 – Paríž 1891)

Maliar a rytec.

Dáma s dcérou. Dáma v svetlomodrom župane sedí pri stole. Pri nej sedí dievčatko v ružových šatách a drží karty z ktorých sa pokúša niečo postaviť, možno domček. Vľavo hore visí na stene rytina v zlatom ráme. Signované: Ch. Chaplin. Bohato vyrezávaný zlátený rám. Olej na plátne 131 x 98,7

Karl Emil Döpler st. (Varšava 1824 – Berlín 1905)

Watteauovská krajina. Popredie je tvorené spoločnosťou štyroch ľudí. Chlapec s mandolínou sa opiera o matku. Dáma v červených šatách držiaca vejár. Na zemi sa nachádza ovocie. Na ľavej strane po ceste odchádza pár ľudí. V pozadí je zobrazený park. Na obraze sú mraky. Signované: C. E. Doepler 65. Zlátený rám. Olej na plátne 119,8 x 77

Hermann Dyck (Würzburg 1812 – Mníchov 1874)

Krajinár, maliar architektúry a karikaturista.

Kostolný interiér v románskom slohu. Pred hrobom s nápisom, kľačí mních. Signované: Hermann Dyck. Akvarel 56,3 x 43,2

Edward Duncan (Londýn 1803 – Londýn 1882)

Akvarelista.

Na pobreží. Niekoľko mužov na pobreží poháňa stádo oviec – na mori zakotvené lode. Signované: E. Duncan. Akvarel 37 x 67

Albert Goodwin (1845 Arundel (Sussex) – Ang. )

Krajinár a akvarelista.

Krajina švajčiarskeho typu s chalupou, potokom a skupinou ľudí. Signované:: Albert Goodwin 1874. Akvarel 53,8 x 91

Pio Joris, al. Ioris (Rím 1843 – 1921 Tal.)

Krajinár, maliar žánrov a akvarelista.

Via Flaminia. Ako stafáž žena s ťažným oslom, osliatko vedľa. Signované: Pio Joris. Akvarel 56,4 x 35, 1

Hans Makart (Salzburg 1840 – Viedeň 1884)

Maliar histórie.

Jar. Dvanásť tancujúcich mladých postáv. Na pravej strane postava s veľkou kyticou kosatcov, gladiol a iných kvetov, ktorá je dolu obrátená, iná s čiernou maskou a vencom na hlave. Opodiaľ dve dekoratívne vázy, jedna s reliéfmi. Vpredu, na ľavej strane sú žlté kosatce, vtáčie hniezdo a motýle. Na pravej strane sa nachádza mačka. Obraz má zlaté pozadie. Čierna rám so zlatou vložkou. Olej na plátne 147 x 236. Náprotivok (protejšek) (pandant) obrazu Jeseň[65]

Jeseň. Tancujúce? a objímajúce sa dievčatá, odeté vo viacfarebných šatách. Tri stoja na ľavej strane, pričom jedno dievča sa pohráva s bábikou. Vedľa nich je mladá žena s odpočívajúcim psom. V strede stoja dve bozkávajúce sa postavy. Na pravej strane, pri poprsí na podstavci (buste) ? tancuje skupina troch dievčat. Opodiaľ tejto skupiny sú kvitnúce maky, malý bubienok a niekoľko flaut (flétna). Vľavo hore clematis. Pozadie je zlaté. Čierny rám so zlatou vložkou. Olej na plátne 147 x 236 Náprotivok (protejšek) (pandant) obrazu Jar.

Ludwig Meixner (Mníchov 1828 – Mníchov 1885)

Krajinár, maliar marín, akvarelista a rytec.

Krajina v mesačnom svetle. V predu pod skalou, dvaja pastieri pri ohni. Jeden sa opiera o palicu a pri rozhovore gestikuluje pravou rukou. Druhý kľačí a opravuje kotlík na ohnisku, svoju palicu a plášť si položil na zem. V pozadí je jazero. V ľavo je vidieť medzi stromami niekoľko budov. Na oblohe, medzi mrakmi je srpek? mesiaca. Signované: Ludwig Meixner f. 1862. V drevenom pozlátenom ráme. Olej na plátne. 110, 5 x 64, 5

Hornatá krajina so širokou riekou. Pri západe slnka preteká hornatým krajom široký, kľukatiaci sa potok. Na vode je loďka. Na prednom brehu, na paseke s ležiacimi kmeňmi, domček z prken? Trámov, ku ktorému kráča robotník nesúci prkno. V drevenom pozlátenom ráme. Obloha s mrakmi. Olej na plátne 106, 3 x 64

Krajina s východom slnka. Horský lesnatý kraj s riekou. V jej hladine sa zrkadlí vychádzajúce slnko, predierajúcimi sa mrakmi. V ľavo sa nachádza strom a na pravej strane skaly. V drevenom pozlátenom ráme. Signované: Ludwig Meixner 1862. Olej na plátne 110, 5 x 64, 5

Spomienka na Mníchov. Chrám lásky v Anglickom parku pri svetle mesiaca. Signované: Ludwig Meixner 1857. Akvarel 36, 8 x 56, 7

Krajina pri mesačnom svite. V popredí krajina, ktorou preteká v kľukatom tvare široký prúd rieky. V pravo na vysokej skale, stojí hrad so štvorhrannou vežou a s osvetlenými oknami. Pred bránou je zdvíhací most a k nem vedie široká cesta, pri ktorej je skupina mohutných stromov. Vyššie sa nachádza prameň a dvojitým vodopádom. Uprostred je mesto s kostolmi. Pozadie tvoria hory a zamračená obloha. Mraky z časti tvoria clonu mesiacu. Signované: Ludwig Meixner. Drevený pozlátený rám. Olej na plátne 106, 3 x 64

Horská krajina s vodopádom. Zalesneným, horským krajom preteká potok, ktorého prudký prúd tvorí niekoľko vodopádov. Uprostred je most, vpravo v popredí starý strom. Drevený pozlátený rám. Olej na plátne 106, 3 x 64

Horská krajina s riekou. Na skalách popri rieke sú stromy. Uprostred rieky sa nachádza loďka, na ktorej sedí mužská postava. V pozadí, na vysokej skale stojí hrad. Obloha je zamračená. Signované: Ludwig Meixner 1864. Drevený pozlátený rám. Olej na plátne 110, 5 x 64

Krajina so západom slnka. Horská a lesnatá krajina, osvetlená západom slnka. Uprostred je jazero v ktorom sa zrkadlia mraky. V popredí je niekoľko stromov. Na pravej strane je cesta a pri nej kaplnka.[66]Na brehu jazera v diaľke je mesto s vysokou vežou. Signované: Ludwig Meixner 1862. Drevený pozlátený rám. Olej na plátne 110, 5 x 64,5

Daniel Hermann Anton Melbye (1818 Copenhague – 1875 Paríž)

Maliar marín a rytec.

Plachetné lode. Niekoľko plachetných lodí. Mraky na oblohe. Signované: Anton Melbye 1852. Akvarel 13,6 x 21,7

V búrke. Plachetnice na mori. Mraky na oblohe. Signované: Anton Melbye 1852. Akvarel 20,8 x 28

Alfred Pizzi Neuton (1830 Rayleigh – 1883 Rock Ferry)

Krajina. Hornatá krajina s pohľadom na jazero. V popredí (pěšina? Po ktorej ide vojsko) vojsko s prápormi. Signované: Alfred P. Neuton. Akvarel 63,3 x 97

J. M. R.

Pobrežie talianskeho jazera s bárkami a štafážou. Signované: J. M. R. Akvarel 14,5 x 39,6

Joseph Rebell (Viedeň 1787 – Dresden 1828)

Krajinár a rytec.

Lago die Lecco. Signované:1811 Akvarel 28,7 x 42

Károly, al. Karl Sterio (Szaszkabanya 1821 – Budapešť 1862)

Maliar litografie. Maľoval historické pohľady na Viedeň.

Dievča s dopisom. Signované: Sterio Károly. Akvarel 30 x 19,8

Henry Brittan Willis (Bristol 1810 – Londýn 1884)

Krajinár, maliar zvierat a litograf.

Odpočívajúci škót. Pri vode sa nachádza stádo kráv. Signované: Henry Brittan Willis 1869. Akvarel 17 x 35,4

Neznámy miniaturista XIX. storočia

Josef II. Miniatura na slonovine. V ráme zo zláteného bronzu. Ovál 3,3 x 2,9

Neznámy miniaturista XIX. storočia

Leopold II. Miniatura na slonovine. V ráme zo zláteného bronzu. Ovál 3,3 x 2,9

Starí majstri

Ludolph Backhuysen – Bakhuyzen (Emden 1631 – 1708)

Maliar marín, portrétista a rytec.

Krajina s rozbúreným morom s troma plachetnicami. V pozadí sa je skalnatý breh. Olej na plátne, 45, 3 x 63 Signované: L. Backhuysen.

Federico (Francesco) Barocci (=Baroccio) zvaný Fiori da Urbino (Urbino 1526 – Urbino 1612)

Taliansky maliar.

Podobizeň dámy. Zobrazená do pol pása, natočená do pravej strany. Olej na plátne. 45,3 x 34,5 Rám so zlatou vložkou.

Paris Paschalinus zvaný Bordone (Treviso 1500 – 1571 Benátky)

Podobizeň starca. Zobrazený po kolená, odetý do úzkeho kabátu, na hlave má baret. Pohľad upiera do ľavej strany. V pravej ruke drží dopis začínajúci slovami "Maget mio" a končiaci "Lodovico Gonz". Pred ním je umiestnený stôl, potiahnutý zeleným súknom so skrínkou s dopismi. Na skrinke je nápis: AN . LIX ME VIII." Olej na plátne 117,5 x 93,6 Rezaný novozlátený rám.

Augustus Wall Callcott (Londýn 1779 – Londýn 1844)

Krajinár a maliar marín.

Krajina s jazerom. Plachetnice v pozadí. Na brehu je niekoľko postáv. Sépia-akvarel 22,2 x 32,4 Signované: Callcott Aug. Wall.

Pri mori. Na brehu zrúcanina a na mori lode. Akvarel 24, 9 x 35 . Signované: Callcott Aug. Wall.

Rosalba Giovanni Carriera ? (Benátky 1675 – Benátky 1757)

Talianska maliarka. Pôsobila v Benátkach a vo Versailles vo Francúzsku. Používala techniku pastelu, ktorou ovplyvnila ďalších maliarov ako napríklad M. Q. Lafoura. Zameriavala sa na podobizne dvorskej spoločnosti.

Josef II. portrétovaný ako dieťa. Portrétovaný do pol pása. Na hlave má parochňu. Na prsiach mu visí rádová hviezda s modrou stuhou a medaila. Je odetý v šatách z brokátu. Pastel 56,5 x 43,7. Rezaný zlátený rám.

Rosalba Giovanni Carriera ?

Dáma s kvetmi vo vlasoch. Zobrazená do pol pása. Vo vlasoch má konvalinky. Pastel 58,3 x 45,8. Rezaný zlátený rám.

Rosalba Giovanni Carriera ?

Podobizeň arcivojvodkyne. Zobrazená do pol pása. Cez plece má prehodený hermelínový plášť. Pastel. 55,2 x 43,9. Rezaný zlátený rám.

Rosalba Giovanni Carriera ?

Podobizeň vznešenej dámy. Zobrazená do pol pása. Cez plece má prehodený plášť zo žltého brokátu so sponou so siedmimi veľkými perlami. 63,3 x 48,5 Rezaný zlátený rám.

Český maliar XVIII. storočia

Sv. Ján Nepomucký. Po pás modliaci sa svätec. Pravú ruku drží na prsiach, v ľavej ruke drží krucifix, na ktorý hľadí. Nad ním sa vznáša cherub. Nepravidelný oválny hnedý rám so zlatou vložkou. Olej na plátne. 70, 7 x 43,5

Český maliar XVIII. storočia

Sv. Hubert. Svätec zobrazený s lukom v ľavej ruke. Nad ním sa vznáša cherub. V popredí lovecký pes. Nepravidelný oválny hnedý rám so zlatou vložkou. Olej na plátne. 70, 7 x 43,5 Signované.

Tony Dumont (=Laurent Nicolas Antoine) (Lunéville 1752)

Miniatúra dámy s napudrovaným účesom. Slonovina, 3,6 x 3. Rám zo zláteného bronzu. Signované.

Miniatúra dieťaťa. Slonovina, 3,6 x 3. Rám zo zláteného bronzu. Signované.

Albert Allart von Everdingen (Alkmaar 1621 – Amsterdam 1675)

Krajinár a akvarelista.

Hornatá krajina s mlynom. Medzi skalami v popredí tečie široký potok. Na zadnom brehu sa nachádza búda ku ktorému sa blíži robotník. Vpravo sa nachádza mlyn a pred ním sa rozprávajú dvaja robotníci. Prichádza k ním chlapec s košom na hlave. V pozadí na skale stojí veža. Na oblohe sú mraky. Olej na plátne 72, 8 x 100. Signované: A. V. Everdingen f.

Jan van Hughtenburgh (Huchtenburg) (Harlem 1646 – Amsterdam 1733)

Bitka pri Belehrade 1717. Zobrazený boj turkov s kresťanskými vojskami. Na zemi padnutí bojovníci a kone. Na pozadí hory. V ľavo letí cisársky orol a má vavrínový veniec v zobáku. Nebo je zamračené. Signované (v pravom dolnom rohu a na balvane B. D. Belgrade D 24 July 1717). Olej na plátne. 45,5 x 67.

Taliansky majster XVIII. Storočia.

Frate Galgar. Pozlátený oválny rám. Olej na plátne 97,6 x 74, 3

Taliansky majster XVIII. Storočia.

Apoštol Pavol v Korinthe (?) Káže (mluví) na troskách palácov skupine mužov a žien. Za ním skupina troch veriacich. V pravo je urna vyzdobená troma gráciami, vedľa je žena objímajúca svojho syna. Uprostred sa nachádza iná žena ktorá si sadla na zem. V pozadí je mesto s guľatou vežou. Obloha má mraky. Olej na plátne 59 x 41,2

Taliansky majster XVII. Storočia.

Svätá rodina. Mária držiaca na rukách Ježiška, pred ktorým sedí na zemi sv. Ján. V pozadí sv. Josef, Anna a Zachariáš. Čierny rám. Tepané striebro 20, 3 x 15

Taliansky majster XVII. Storočia.

Madona s dieťaťom. (Madona kojaca) – lactans Madona zobrazená po pás, má hlavu natočenú doľava. Ľavou rukou drží na prsiach dieťa, ležiace na modrej poduške. Madona má šlojíř?, modrý plášť, zakrývajúci časť hlavy a upjatý? šat s úzkymi rukávmi. Olej na dreve 54,7 x 38, 7. Zlátený rám.

Taliansky majster XVII. Storočia.

Madona s Ježiškom a svätými. V popredí sa nachádza celá postava sediacej Madony, ktorá ľavou rukou pridŕža Ježiška, skláňajúceho sa ku svätému Jánovi. Pravou rukou objíma kľačiaceho Františka z Assissi. Sv. Ján je opásaný zvieracou kožou. Sv. František má mníšske rúcho. Na zemi je krížik s nápisom "Ecce – Dei". V hornej časti letia štyria objímajúci sa anjelíci. Čierny rám so zlatou vložkou. Olej, mramorová doska 45 X 26, 2

J. E. Liotard (1702 – 1789)

Miniaturista, portrétista. Maľoval pastelom.

Cisárovná Mária Terézia. Natočená do pravej strany. Sedí pri stolíku, na ktorom sú položené ríšske koruny. Pravú ruku má položenú na svätoštefanskej korune, ležiacej medzi otvorenou a arcivojvodskou korunou. Bohato rezaný zlatý rám s korunou. Pastel 71 x 64, 2

Dva pandanty (protejšky): Ant. Fr. Maulbertsch, tiež Maulpertsch, alebo zvaný Maulbetsch (Langenarzen 1724 – Viedeň 1796)

Kľaňanie sa troch kráľov. V popredí zrúcaniny a schodisko na ktorom stojí Madona držiaca v rukách jezuliatko, vedľa nej sv. Jozef. Olej na plátne 89,7 x 68,7 V čiernom ráme so zlatou vložkou, signované Maulbertsch.

Ježiš ustanovuje Petra hlavou cirkvi. Kristus podáva Petrovi kľúč a ukazuje k nebu, kde sa zjavujú dvaja anjeli. Sú obklopený apoštolmi. Čierny rám so zlatou vložkou. Olej na plátne 88,5 x 68.

Jan van der Meer (de Jonge) (1656 – 1705)

Významný rytec 18. storočia.

Krajina so stádom. V popredí hornatej krajiny na brehu potoka stojí krava, pred ktorou sú ovce a koza. Za nimi je pastier, ktorý ukazuje do ľavej strany dievčaťu, prinášajúcemu vodu v medenej nádobe. Pri nej poskakuje pes. V ľavo sa nachádza medzi stromami pevnosť. Obloha je zamračená. Olej na plátne 55,3 x 69, 6

Johann Mathäus von Merian (1593 – 1650)

Portrétista, krajinár, maliar histórie a rytec.

Princ Eugen Savojský. (Savoyský). Natočený do pravej strany. Na prsiach mu visí zlaté rúno. Portrétovaný v parochni, v prostriedku rozdelenej. Má zlatom zdobený (krunýř) pancier a plášť prehodený cez ľavé rameno. Na zadnej strane obrazu je nápis: Johannes Matthaeus Merian Francofortensis advivum delineavit anno 1706. a na prilepenom lístku: Dieses Porträt des Prinz Eugen v. Savoyen ist mir von Grossherzoglich Baadischen Legationsrathe von Fabris zum Geschenke gemacht worden. Leopold Bucher. Drevený zlátený rám. Pastel, ovál 68,3 x 53

Pierre Mignard (Mignarde (Mignard) le Romain) (Troyes 1612 – Paríž 1695)

Portrétista, maliar histórie a miniaturista.

Podobizeň neznámeho mladého muža. Neznámy muž je zobrazený takmer po kolená, en face. V pravej ruke, spočívajúcej na stole, drží rukavičku. Ľavá ruka je opretá vbok. Portrétovaný vyššie postavený muž má dlhé vlasy, padajúce na plecia. Na hlave má položenú kožušinovú čiapku. Je odetý v kabáte a plášti z tmavej látky. V pozadí, na pravej strane je výhľad do kraja s vysokými stromami. Obloha je mierne zamračená. Na zadnej strane plátna je nápis: P. Mignard pinxit Venetia 1654. Olej na plátne 118, 7 x 98. Rezaný zlátený rám.

Pomona. Portrétovaná mladá dáma je natočená do ľavej strany, pričom hlavu má otočenú do prava. Zo zadu ju objíma Amor, držiaci v ľavej ruke ratolesť vavrínu. Pomona má v rukách dolu obrátený roh hojnosti z ktorého vypadáva hrozno, granátové jablká, broskyne a figy. Cez rameno má prehodený závoj. Pomona má odetý modrý plášť so sponou s drahokamami. Na pozadí je obloha s mrakmi. Olej na plátne 94, 5 x 80 V zlatom ráme.

Maria Mancini (1639 – 1715) vojvodkyňa sediaca na skale, v prostredí horskej krajiny s vodopádom. Je obrátená do ľavej strany. Ruku má položenú na kolene a druhou si opiera hlavu. Vojvodkyňa je odetá v olivovo žltých šatách s krátkymi rukávmi a do červeného plášťa s kvetovanou brokátovou podšívkou. V pravo je lebka, vyzdobená vavrínom. Olej na plátne. 144 x 109, 8

Nemecký maliar XVIII. storočia

Španielsky infant. Celá stojaca postava. V pravej ruke drží palicu a ľavú ruku má vbok. Na má položenú korunu s bielymi perami a drahokamami. Odetý má priliehavý brokátový kabátec vyšívaný a posiaty drahokamami, úzke modré nohavice a vysoké topánky. Plášť mu drží černoch. V pozadí je terasovitá stavba, za ňou výhľad do hornatého kraja. V čiernom ráme. Olej na plátne 204,5 x 126

Nemecký maliar XVIII. storočia

Comes Wenceslaus Waldstein. Portrétovaný po pás. Natočený do ľavej strany. Odetý má pancier so zlatými nitmi, modrý plášť s vyšívanou obrubou, prehodený cez pravé rameno. (Na plechovej tabuľke nápis: Comes Wenceslaus Waldstein) V zlatom ráme. Olej na plátne 89, 4 x 68,3.

Nemecký maliar XVIII. storočia

Krajina v búrke. V popredí, v pravo sa nachádza skala porastená stromami. Pastieri utekajú so svojimi stádami pred blížiacou sa búrkou. Pri mostíku cez prudkú rieku stoja tri vyľakané ženy. Cez most sa ženie stádo oviec a skotov (skotu)? s pastierom. V strede zháňa pastier koňmo poplašený skot. Úplne vpredu , vľavo vlečie pastierová žena zabehnuté jahňa. Na oblohe sú čierne mraky. V hnedom ráme s rezanou a zlátenou vložkou. Olej na plátne 145,8 x 211, 7.

Nemecký maliar XVIII. storočia

Gróf Filip Ludvík Sinzendorf. Portrétovaný v celej postave, otočený do pravej strany. Pravú ruku má opretú vbok, ľavú zdvihnutú a napraženú. Je odetý do uniformy rádu Zlatého rúna, ktorého odznaky má na prsiach. Pozadie je tvorené závesom. V pravo na podstavci sedí Minerva. Na plechovej tabuľke: Philippus Ludovicus Comes a Sinzendorf Caroli IV. Caesaris a Secretis Consiliis intimae admissionis Minister. V hnedom ráme s rezanou a zlátenou vložkou. Olej na plátne 91 x 64,5

Nemecký maliar XVIII. storočia

Vojnový výjav. V strede sa nachádza opevnené mesto s baštami a s veľkou štvorhrannou vežou uprostred. Vpravo je kupolovitá stavba. Uprostred je bubeník koňmo? a skupina trubačov trúbiacich k útoku. V popredí sú útočiaci jazdci. Vojvodca v pancieri vpravo, na vzpínajúcom sa koni, drží meč a velí. V pozadí sú hory a pevnosť. Zlatý rezaný rám. Olej na plátne 103,3 x 184, 4.

Nemecký maliar XVIII. storočia

Vojvodca v pancieri (krunýři). Celá postava vojvodcu je natočená do prava. V zdvihnutej pravici drží maršalskú palicu, ľavou rukou sa opiera o stôl s vyrezávanými rohmi. Červený hermelínnový plášť má prehodený cez ľavé rameno. Na stole je položená koruna a prilba. Na prsiach má odznaky Zlatého rúna. V pozadí je poodtiahnutý záves a na ľavej strane stĺp. (Karel VI., alebo Ludvík bavorský)[67] V ráme so zlatou vložkou. Olej na plátne 199,7 x 11 2,6

Nemecký maliar XVIII. storočia

Josef II. s palatínom Pálffym. Josef II. je portrétovaný v celej postave. Pravú ruku má opretú vbok, ľavou rukou s rukavičkou sa opiera o koňa. Na krku má stuhu Zlatého rúna, trojrohý klobúk, biely kabátec, náprsný pancier (krunýř), zelenavé nohavice, vysoké topánky. V pozadí palatin Pálffy, ktorý sňal klobúk a drží za uzdu osedlaného koňa. Za ním stojí "bělouš" (biely kôň). V pozadí vľavo stromy a na pravej strane cvičí oddelenie kyrysníkov (kyrysníků). Rezaný rám, hore medzi dubovými listami, dvojhlavý orol s korunami. Olej na plátne 113,5 x 95,7

Nemecký maliar z 2. polovice XVII. Storočia

Stanislav Lescinsky. Oválny medailón. Na plechovej tabuľke : Philippus Ludovicus Comes a Sinzendorf Caroli VI. Caasaris a Secretis Consiliis intimae admissionis Minister. V čiernom ráme so zlatou vložkou. Čierny rám so zlatou vložkou. Olej na plátne 103,5 x 83,2

Nemecký maliar XVIII. storočia

Gróf Wolfgang z Oettingen. Portrétovaný je natočený do ľavej strany. Má dlhé vlasy, prešedivelé obočie a fúzy. Na hlave má položenú kožušinovú čiapku s červenou podšívkou a sponou s drahokamami. Gróf je odetý do kabátu a plášťa s kožušinovým límcom . Na plechovej tabuľke je nápis: "Sr Excellenz Herr Wolfgang des heiligen Römischen Reichs Graf von Oettingen Kaiserl. Mayestät gehembder Ratht." V oválnom hnedom ráme so zlatou vložkou. Olej na plátne 92,4 x 74,5.

Nemecký maliar XVIII. storočia

Prince Charles de Lorraine. Zobrazený nie celkom po kolená, natočený do prava. V natiahnutej pravej ruke drží maršálsku palicu. Cez ľavú ruku má prehodený červený hermelínový plášť, drží vbok. Na krku mu visia odznaky rádu Zlatého Rúna. V pozadí, vpravo je stanový tábor a pred ním horiaci hrad. Na plechovej tabuľke : Prince Charles de Lorraine Gouverneur de Pais-bas. V ráme so zlátenou rezanou vložkou. Olej na plátne 123, 4 x 92,8.

Nemecký maliar z 2. polovice XVII. Storočia

Max Emanuel, princ bavorský. Zobrazený v celej postave, natočený do pravej strany. V pravej ruke drží maršálsku palicu, ľavú ruku drží vbok. Má odetý pancier a červený hermelínový plášť prehodený cez plece. Za ním vľavo na vankúši je koruna. V pozadí je poodtiahnutá záclona, pred ktorou je lev ležiaci pri nohách princa. V pravo je výhľad na kraj, kde zúri jazdecká bitka. V čiernom ráme so zlatou vložkou. Olej na plátne 236 x 137.

Nemecký maliar XVIII. storočia

Josef II. Je zobrazený po kolená, natočený doľava. V pravej ruke drží maršálsku palicu, ľavou rukou ukazuje na dve rozložené mapy. Na prsiach má Zlaté Rúno, rády Márie Terézie a sv. Štefana. Odetý je v zelenom kabátci s červeným vyložením a úzke nohavice. Cez ľavé rameno má prehodený hermelínový plášť. V pozadí je cisárska koruna rímska a na ľavej strane stanový tábor. V zlatom rezanom ráme. Olej na plátne 123, 6 x 93,4

Nemecký maliar XVIII. storočia

Cisár František I. natočený do pravej strany. Na prsiach má Zlaté Rúno. Plášť so zlatým vyšívaním. Za ním na pravej strane je koruna rímskeho cisárstva. Na plechovej tabuľke: François dernier Duc de Lorraine et de Bar. Empereur ď Allemagne. Olej na plátne 78,3 x 62,9

Neznámy maliar XVIII. storočia

František Rákoczi II. (?) Natočený do pravej strany. Cez rameno má prehodený červený plášť hermelínovou podšívkou. Je odetý v ťažkej zbroji. Zlatý oválny rám. Olej na plátne 55 x 44,7

Neznámy maliar XVII. storočia

Mater Dolorosa. Sediaca Madona do ľava obrátená, objímajúca Spasiteľa, ležiaceho jej v lone (klíne). Je odetá do modrého plášťa. Spasiteľova hlava vyžaruje kríž. Jeho čelo a bok krváca. Za madonou je päta kríža. V ľavo na zemi je položená tŕňová koruna. V pozadí je hornatý kraj s Jeruzalemom, k nemu putuje zástup. Olej na plátne. 67 x 50,2.

Neznámy kresliar XVIII. storočia

Král Stanislav Poniatowski[68]. Kresba tuškou na papieri. Okrúhly tvar. (gulat.?) 10 x10.

Neznámy kresliar XVIII. storočia

Vojvoda Poniatowski.[69] Kresba tuškou na papieri. Papier (gulat.?) 7,5 x 7,5

Nizozemský maliar XVIII. storočia

Morská zátoka. V hornaté popredie. Na ľavej strane sa nachádza kostol so skupinou domov ku ktorým vedie cesta. Na ceste sú dve rozprávajúce sa ženy a traja muži so psom. Uprostred, blízko (hlásného?) koša, rozpráva sa o palicu opierajúci muž s druhom sediacim na zemi, vedľa neho je pes. V pravo na mori sú plachetné lode, loďky, na brehu skupina mužov a žien. Obloha s mrakmi. Olej na dreve 42,5 x 67

Nizozemský maliar XVII. storočia

Krajina s vodopádom. Hornatá krajina s potokom a vodopádom. Na brehu potoka je starý strom, naklonený. Vľavo vedie do zadu cesta, na ktorej ide za odchádzajúcim robotníkom žena s košom – rozpráva sa s mužom sediacim pri ceste. Na pravej strane na kopci sú stromy. V pozadí je plochý kraj. Obloha s mrakmi. Olej na plátne 80, 5 x 114, 7

Nizozemský maliar XVII. Storočia

Prenasledovaná skupina medveďov. V popredí zápasí niekoľko medveďov so psami, ktoré ich prenasledujú. Na ľavo hnedý medveď pohryzený psom. Vpravo biely a červenavý medveď šliapu po usmrtenom psovi. Starý, zranený medveď sa postavil na zadné a bráni sa pred svorkou psov. V pozadí je hornatá krajina s lesom. Pozlátený rám. Olej na plátne 61, 7 x 79

Quido Reni (Bologna 1575 – Bologna 1642)

Madona s tŕňovou korunou. Obrátená na ľavú stranu. Oválny medailón, orámovaný vencom kvetov, navrchu obrazu je drapéria. Madona je naklonená dopredu a hľadí na tŕňovú korunu, ktorú drží v rukách. Drevený rám, zlátený. Olej na plátne 127,5 x 94,3

Amor. Sediaci do pravej strany sklonený amor, opiera sa o ľavý lakeť. Ukazovák pravej ruky drží na ústach. Púzdro na šípy visí vzadu na vetve. V pozadí hornatý kraj a mraky na oblohe. Olej na plátne 94,7 x 78,6

Hyacinthe Rigaud (Perpignan 1659 – Paríž 1743)

Don Giulio Visconti ď Arese. Portrétovaný je obrátený do ľavej strany, v parochni. Na reťazi mu visia odznaky rádu Zlatého rúna, na prsiach iný rád na červenej stuhe. Odetý je v krunýři (pancieri) so zlatom a plášti podšívanom hermelínom. Signované v pravej polovičke výšky obrazu: H. Rigaud fe, vzadu na plátne nápis: Il Cone don Giulio Visconti Arese Duc Redi Napoli. Hyac.Rigaud pinx 1728. V drevenom ráme so zlatou vložkou. Olej na plátne. 87,8 x 65,8. Ovál.

P.P. Rubens (1577 – 1640)

Skupina zvierat. V popredí je kopcovitá krajina k kmeňmi stromov. Vedľa mŕtveho zajaca je červenavý vlk s vycerenými zubami. Uprostred na kmeni zarastenom révou leopard, tlapkou siaha po hrozne. Na pravej strane, pri kôpke hrozien, leží tiger. Nad ním v diaľke letia štyria dravci. Na pozadí je les. Na oblohe sú mraky. V zlatom ráme. Olej na plátne. 171 x 239, 5.

Arcivojvodkyňa Isabella Clara Eugenia. Zobrazená po kolená. Stojaca arcivojvodkyňa sa opiera o kreslo. V ľavej ruke drží kapesník. Na prsiach má mariánsky odznak. Na červenej stuhe má kríž s drahokamami. Na krku jej visia náhrdelníky s šiestimi radami perál. Na hlave má diadém zdobený perlami a dlhé perlové náušnice. Odetá je do čiernych šiat s guľatým límcom a manžetami. V pozadí je hornatý kraj. V čiernom ráme so zlatou vložkou. Olej na plátne 115 x 80, 7

Jakob van Ruysdael (1628 – 1682)

Lesnatá krajina s riekou. Na ľavej strane je pastier so stádom, brodiaci sa v širokej rieke. Pastier sedí na kopčeku, na ktorý vedie cesta. Idú po nej dve mužské postavy. Na pravej strane je päť divých kačíc. Ďalej v pozadí, na druhom brehu rieky je pastier so stádom skotu a bravu. Uprostred je les ku ktorému idú dve postavy. V pozadí sú hory a nebo s mrakmi. Signované. : J. v. R. Olej na dreve 51, 8 x 72,2

Salomon van Ruysdael (Harlem 1612 – Harlem 1670)

Krajina s vodopádom a tvrdzou. V hornatej krajine sa nachádza potok, tvoriaci dvojitý vodopád. Na brehu pri dome z červených tehál sa rozprávajú dvaja muži. Nad skupinou domov sa týči na skale červená veža. V pozadí je les. Olej na plátne 65,3 x 55. Signované.

Lesná krajina. V popredí je hustý listnatý les. Na ľavej strane popri brehu jazera vedie cesta. Na ceste sú dvaja muži. Jeden má palicu a druhý na chrbte bremeno. Opodiaľ sú dvaja robotníci. V pozadí je "stavení" obohnaný múrom z červených tehál. Na oblohe sú mraky. Signované: S. Ruysdael f. Olej na dreve 51 x 69

Franz Snyders (Antverpy 1579 – Antverpy 1657) a Adrian van Nieulandt jr. (cca 1657 )

Zátišie z ovocia. Vľavo na stole s hrubou doskou je kôš plný rôznych druhov zeleniny, chřest, karfiol ai. Na delftskej (defské?) mise broskyne, slivky, hrušky a iné druhy ovocia. V hnedej hlinenej nádobe jahody. V koši sú jablká a hrozná s veverička. Medzi celým a nakrojeným melónom, pod stolom tykve? a mačka. Na pravej strane sú nahádzané bažanty a iná slepačina (drůbež). Za tým je kôš s čerešňami, nad ním dvaja ošklbaný bažanty a zajac. Uprostred je ženská postava s nádobou plnou fígů? v rukách. Na múre visia medené váhy. V rezanom zlatom ráme. Olej na plátne 160 x 225. Olej na plátne. 160 x 225. Rezaný zlatý rám.

Sliepky (drůbež) a ovocie. Stôl zakrytý červenou látkou, pred ním dva v jedno zviazané lovecké psy. Na mramorovom podnose nádobka, kliešte a kopa ustríc. Labuť s roztiahnutými krídlami, páv, srna, bažant, niekoľko slúk a iné lesné vtáky. V koši, hrozná, jablká, broskyne hrušky. Uprostred v štvorhrannej nádobe melón, jablká okolo. Vpravo artičoky a na mise morský rak. V pravom pozadí je divoký kanec. V pozadí vľavo stojí do prava obrátený muž, pravou rukou drží na tyči zajaca, ľavou rukou ukladá hrozná. Má na sebe plášť, tmavé šaty a loveckú brašňu, na hlave holandský klobúk. Rezaný zlatý rám. Olej na plátne 159 x 225, 3.

Giovanni Battista Tiepolo (Benátky 1697 – Madrid 1770)

Sv. Anna s Máriou. Sediaca postava, zobrazená po kolená, otočená do prava je sv. Anna, objímajúca Máriu so sklonenou hlavou, ukazujúcu pravou rukou na otvorenú knihu. Sv. Anna v rozhovore gestikuluje pravou rukou. Sv. Anna má na hlave žltú šatku, hnedé šaty so širokými rukávmi. Mária je odetá do bielych šatov s úzkymi rukávmi a modrom plášti. Okolo hlavy jej svieti svätožiara. Pozadie tvorí kraj s mračným nebom. V čiernom ráme. Olej na plátne 146,7 x 113

S. Tober (1717)

Arcivojvodkyňa Kristína. Zobrazená po kolená, obrátená do prava. Volne spustenou pravou rukou si drží šaty zdobené krajkami. Ľavá ruka je položená na stole, na červenom vankúši. Vedľa je hermelínová koruna. Je odetá do modrých šiat, lemovaných krajkami. Na sebe má rôzne šperky. V pozadí vľavo je stĺp, vpravo je výhľad do sadu, kde je fontáne s troma bazénmi (basiny). Signované: S. Tober pinxit 1717. Rezaný rám. Olej na plátne 123,8 x 94

Ďalej boli v katalógu ponúkané gobelíny (tkané z pestrej vlny a hodvábu) francúzske z doby Ľudovíta XIV.), 3 koberce a záves orientálny trojdielny (hodvábny zamat)., Viedeňský porcelán cca 70 kusov - Koflík, figurky, poháre s plast. dekorom, misy, skupiny figúrok, nádobky s viečkami, vázičky. Míšeňský porcelán 17 kusov – figurky, misy, podnosy, svietniky. mačka, pár holubov, Ostatný európsky porcelán – koflíky, koflík s kalamárom, misky, figurky aj sevresský porcelán, vázy. Mimoeurópsky porcelán cca 40 (36) kusov – flakóny montované v zlátenom bronze, figurky misky, čajové konvice, vázy, vykurovadlo (19st.), tanier, láhev, misky, kvetináče, wedgwoodské kvetináče angl. 19.st. Fayence 30 kusov– vázy, lucerny, misa s vekom, lucerna, láhve, hodiny (aj zlátená bronz,), vázy s vekom. Lakové práce 55 kusov – pohárik s táckou, laková láhev, koflíky, poháre, misky lakové, taniere lakové, tácky, misky, krabice, krabičky, taniere, zásteny (čínske), rohový lakový kabinet, lakový kufrík. Práce s korytnačiny, perlete, zlata, nerastov a i. cca 30: svietniky, krabičky, podnosy, kartáč (korytnačina, d 15 x š 7, zlomený, 18. st.), zrkadlo, skrinka s dózami, písacie náčinie, toaletný súbor, dózy s viečkom, skrinka na ostatky (nem. 18.st., dóza z jaspisu, podstavec na knihy (drevo s lakom vykladané perleťou, na spôsob čínskych prác, španielsko? 17. - 18. st.), skrinka s ebenového dreva, Bronz a plastiky (bronzové jemne patinované)12 ponúkaných kusov: zápasník v útoku (liaty bronz), busty (detí), kentaurovia (pandanty – protejšky), kandelábry, svietniky, dvojramenný svietnik, amorett. Hodiny 19 ponúkaných kusov: astronomické (nem. 18 st.), francúzske, vysoké kyvadlové (anglické 18 st.), Boullové (fr. 18 st.), rohové kyvadlové (angl. 18 st.), vysoké Boulleové hodiny (fr. Boulle, sloh Ľudovíta XIV.), vysoké stojacie hodiny (fr. 18.st., z doby Ľudovíta XIV.), nástenné hodiny (fr. sloh Ľudovíta XV.), kyvadlové hodiny (angl. 1725). Nábytok: komoda orechová (18.st.), sekretár trojdielny, nočný stolík (mahagon, vykladaný palisandrom a javorom), cestovná skrinka, sekretár (orech), stoličky, kabinety z ebenového dreva, toaletné skrinky, lenošky, stojany, podstavce, skleník Márie Terézie, stôl ebenový, kabinet - intarzovaný palisander, skleník (dyhovaný orechom), písací stôl (fr. otvárací s mnohými zásuvkami, eben. práca a korytnačina), konzola (19. st.), posteľ (palisander) Napoleonová s pokrývkou (španielska práca, 17 st.), písací stôl (vyrezávaný orech 18.st., Ľudovít XV.), garnitúra: dve kreslá a pohovka (nem. 18.st), garnitura: pohovka (fr. práca 18 st.), 4 kreslá (18 st. ), stolík[70] (18 st.), garnitúra: 6 lenožiek (orech, fr. Ľudovíta XIV.), 6 stoličiek (18 st), stôl (mahagón a eben, vykladaný perleťou a olovom, fr. 18st.); Salón Márie Terézie : 2 lenošky (18 st. Ľudovít XV.), písací stôl (Bureau plat; fr. práca 18 st., Ľ. XV.), komody (mahagónom dyhovaná; 18 st. z doby Ľudovíta XV.), 4 rohových skríň, zrkadlá (oválne, pozlátené, fr. 18 st. Ľ XV.), malé pohovky (nem., alebo rak. 18 st.), pohovky a 4 svietniky (liaty bronz; 2 z 18 st., doba Ľ. XIV. dva z 19 st.); garnitúra: 2 malých pohoviek (drevené, pozlátené 18 st.), dvoch kresiel (rezané z dreva, pozlátené 18. st. z doby Ľ. XV. Potiahnutá červeným hodvábnym damaškom) a stoličky (potiahnutá červeným veľkokvetným damaškom) ; garnitúra: dva nočné stolíky (mahagón, angl. poč. XIX. storočia., tzv. Early Victorian , mramorové dosky poškodené), komoda (mahagón, angl. poč. XIX. st., tzv. Early Victorian, umývadlo (mahagón, podobne spracované, v predu zásuvka . Doska z talianskeho žilkovaného mramoru).

5. 2. Dražba konaná 1. decembra - 2. decembra 1924 v refektári Klementina v Prahe (X. Aukcia Východoslovenského múzea)

Dražbe predchádzala výstava, ktorá sa konala v dňoch 25. – 30. novembra 1924. Katalóg, vydaný pri tejto príležitosti, obsahuje okrem stručných údajov o autoroch diel a dielach samotných, aj tlačené reprodukcie predmetov a dražobné podmienky určené účastníkom dražby.[71] Na všetky predmety bolo udelené vývozné povolenie.[72] Katalóg bol zostavený podľa údajov pozostalostného inventáru, spísaného dvorným radcom E. sv. p. Radisicsom, riaditeľom uher. zem. uměl.-prům. musea.[73] Katalóg je rozdelený na niekoľko kapitol. Obsah katalógu je nasledovný: Grafika; Kresby a akvarely; Obrazy; Porculán (porcelán); Fayence; Bronz, plastiky, zbrane; Hodiny; Textílie; Nábytok.[74]

Dražba sa konala pri okamžitom hotovom platení v československej korunovej mene. Kupujúci priplácal 15% z vydraženej ceny. Kupci, ktorí mali záujem platiť až na konci aukcie, museli pred dražbou zložiť primeranú zálohu. Dražilo sa najmenej o 10 Kč, nad 1000 Kč o 50 Kč. Kúpne príkazy boli "provedené prostřednictvým spolehlivých a skušených komisionářů a obchodníků se starožitnostmi".[75]

Obrazy –

Friedrich, al. Fritz Bamberger (1814 Würzburg – 1873 Neuenhain)

Kreslič – návrhár, krajinár a litograf.

Talianska horská krajina so zálivom a dedinou. Signované: F. Bamberger. Olej na dreve 20,8 x 30,2

Julius v. Blaas

Kôň (hřebec). Celá postava do prava. V pozadí partia zámockého parku v kráľovej. Sign.: Julius v Blaas 1877. Olej na plátne 62 x 78,8

Karl Emil Döpler starší (Varšava 1824 – Berlín 1905)

Watteauovská krajina so štvorčlennou spoločnosťou v popredí. Vľavo po ceste odchádza pár. V pozadí park. Sign.: C. E. Doepler Olej na plátne 119,8 x 77

Friedrich Joseph Nicolai Heydenhahl? Heydendahl (Düsseldorf 1844 - 1906)

Krajinár a maliar žánrov.

Horská krajina s jazerom. Signované: Fr. Heydenhahl. Olej na drevo 27 x 21

J . Janitschef (XVIII.st.)

Zimná krajina k večeru s figurálnou štafážou. Signované: J. Janitschef. Olej na dreve.

Franciscus Luyx (Leux) Luicx, Luickx von Leuxenstem (Antverpy 1604 –Viedeň 1668)

Maliar portrétov a histórie.

Portrét Ferdinanda III. Po kolená ponekud do prava, s ľavou rukou na korde. V pravj ruke drží list, na ktorom: "Augustissimo Imperatori Ferdinando Tertio Hungariae et Bohemiae Regi Clementissimo D. DC. Q. et pinxit humillimus Servus Franciscus Lux." V čiernom španielskom odeve s plášťom a hnedými rukávmi. Na prsiach má rád Zlatého rúna. Dlhé vlasy. V pozadí portiera ke strane stažená, za ňou architektúra paláca. Čierny rám. Olej na plátne 145 x 108.

Portrét manželky Ferdinanda III. Po kolená, mierne do ľava otočená, stojí opierajúc sa rukou o kožené kreslo vľavo, pravej ruke drží zatvorený vejár. Je odetá do čiernych šiat so šedými atlasovými rukávmi, krajkovaným širokým límcom (golierom?)a manžetami. Na prsiah jej visí náhrdelník z perál, uprostred nesenou sponou v podobe dvojhlavého orla. Na krku a v oboch rukách má šnúru z perál. V pozadí portiera a za ňou konzola. V ráme. Olej na plátne 144 x 108,5

Pierre Mignard (1612 -1695) st. zvaný Le Romain

Francúzsky maliar. Istý čas strávil v Ríme. Stýkal sa s Poussinom a študoval talianskych majstrov, preto ho prezývali "Riman". Bol portrétista, maliar Madon a fresiek. Dvorný maliar na dvore Ľudovíta XIV. a popredný portrétista 17. storočia.

Maria Mancini (1639-1715). V popredí horskej krajiny s vodopádom sedí vojvodkyňa na skale, hľadiaca vľavo. Hlavu opiera o ľavú ruku, pravá spočíva na klíne. Vlasy je padajú na ramená. Olivové hodvábne šaty s hlbokým výstrihom a krátkymi rukávmi. Cez kolená má hodený červený plášť s brokátovou podšívkou. Vpravo je lebka pokrytá vavrínom. V ráme. Olej na plátne 144 x 109,8

Neznámy miniat. XVIII. storočia

Šlachtický park franc. V boh. zlátenom ráme. Pergamen 20,4 x 14,6

Neznámy miniat. XVIII. storočia

Francúzsky palác. V bohatom zlatom ráme. Pergamen 20,4 x 14,7

Neznámy maliar XIX. storočia

a, Krajina s pohľadom na Temžu. V popredí je sad. Na lavičke sedí dáma s dieťaťom, po ceste skupiny promenádujúceho (promenujícího) sa obecenstva. Olej na skle 15 x 26, 5.

b, Pohľad na Londýn. Londýn v diaľke, v popredí mestečko a medzi stromami rozosiate stavby. Po silnici (ceste) ide krytý vůz. V kož. púzdre, v masívnom bronzovom ráme pod sklom. Olej na skle 15 x 26,8

Ludwig Meixner (1828 Mníchov – 1885 Vuillet)

Krajinár, maliar marín, akvarelista a rytec.

Horská krajina s riekou. V pozadí na skale hrad.Signované: Ludwig Meixner 1864. V zlátenom ráme. Olej na plátne 110,5 x 64

Quido Reni (Calvenzano 1575 – Bologna 1642)

Kristus. Poprsie. Mierne naklonená hlava hľadí do prava. Dlhé tmavohnedé vlasy, uprostred delené spadajú na plecia. Cez ľavé rameno má prehodené modré rúcho. Ovál. V bohato rezanom zlátenom ráme. Olej na plátne, ovál 73 x 58,4

Akvarely – kresby

Albert Goodwin (Londýn) (1845 Arundel (Sussex) – Ang. )

Krajinár a akvarelista.

Horská krajina s figurálnou štafážou. Signované: Albert Goodwin 74. Akv. 53,8 x 71

Taliansky maliar XVII. Storočia

Clio. V zlatom ráme. Tuška, papier. 29 x 21,9

Ant. Melbye (Kodaň 1818 – 1875)

Plachetné lode pod mračným nebom. Signované Ant. Melbye 1852. Akvarel 13, 6 x 21,7

Alfred P. Neuton (Rayleight 1830-1883 Roch Ferry)

Scene in the highland. Signované: Alfred P. Neuton 1873. Akvarel 63, 6 x 97

Neznámy maliar XIX. storočia

Podobizňa mladej dámy. Portrét do prava. Bohatý zlátený rám. Tuška, papier 27,5 x 21,6

H. (Henrich) Seghers (Segers) XIX. storočie (1780)

Maliar portrétov a žánrov.

Plage de Scheveningen. Signované: H. Seghers. Akvarel 36, 8 x 64,7

Heinrich Stohl (Viedeň 1826 – 1889 Waidhofen)

Maliar, litograf.

Vnútrajšok katedrály v románskom slohu. "A chiesa de miracoly". Signované: Heinrich Stohl 1860. Akvarel 66, 6 x 55,5

Vnútrajšok chrámu sv. Marka v Benátkach. Signované: Die Markus Kirche in Venedig Stohl 1864. Akvrel 77, 4 x 63,7

Canal Grande. Signované: Heinrich Stohl. Venedig 857. Akvarel 56, 7 x 55, 5

Stöckler Emanuel (Mikulov 1819)

Maliar žánrov a krajinár.

Talianska krajina s kláštorom na cypriši. Signované: E. Stöckler. Akvarel 24, 2 x 32,1.

V dražobnom katalógu boli ponúkané grafické listy, celkový počet 67 kusov. Grafické listy – rytiny, mezzotinto, tečkov. (asi tečkované). Autori grafík pochádzali z Francúzska, Anglicka a Talianska. Námety ponúkaných grafík: starozákonné výjavy (David a Abigail); šľachtické portréty (Mária Kristína, Šarlota -kráľovná Británie); krajinné výjavy a vodopádmi; literárne námety (Don Quichotte, Shakespeareove námety ako Rómeo a Júlia, Henry IV., Richard III., Othello, ); mytologické (Paridov súd); Innocente (? Pápež Inocent). Takmer všetky listy boli zarámované v bielych rokokových rámoch so zelenou linkou.

Ponúkaných bolo cca 60 (57) porcelánových predmetov (vázy, figurky (jazdecká figurka Bedřicha Velikého, svietnik, poháre, koflíky /na čaj, kávu/, figurálna fontána, (-Čína, Míšeň, Viedeň, prevažne XVIII. storočie a značené.); Počet ponúkanej Fayence cca 40 predmetov (figurky, vázy, vázy s vekom, misy, kávové súbory, gombíky, kvetináče, omáčniky s uchom). Ponúkali sa niektoré predmety spolu ako pár. (Delft, Holandské XVII. – XVIII. storočie., niektoré značené, francúzske – z továrne Theodora Decka, Talianske – Nove, Anglické – Minton, Slovensko – Holič). Bronz, zbrane a plastiky – svietniky (dvojramenné, trojramenné, kostolné) 17. a 19. storočie., busty (Adelaine Maraini Pandiani, Zeus) prevažne 19. st., vázy, pušky na kľúč, pištole, muškety s kresadlom, dýky, šavle (18. storočie). Ponúkaných predmetov 47. Počet ponúkaných hodín sa rovnal 7.(stolné, krbové, vysoké, "Boulleové" (v slohu Ľudovíta XIV.), hodiny s konzolou). (17. – 18. storočie). Počet ponúkaných textilií 14. Sene, Šíras, Tiflis, Sumar, Kešan , Musul, Kasak (ručne viazané koberce), Pokrývky a prikrývky, Mahal, nástenná ozdoba šarlatová (súkenná látka s aplikáciami). (18. – 19. storočie). Počet kusov nábytku 42. (Etager lakový – jap., nočné stolíky, stolíky, kabinet, zrkadlá, komoda, zásteny – čínske, drevené interzované, rôznofarebnými mastkami (záhrady, budovi, figurálne scény 18. storočie), lenošky, konzolové stolky, sekretáre, písací stôl, stojany, konzola, misník, komody (orech, eben, mahagon).

6.1.Záver

Spracovaním stanovenej témy - Rekonštrukcia zbierky súkromného zberateľa grófa Jána Pálffyho, som sa pokúsila zhromaždiť a zároveň zosúladiť informácie, ktoré sú síce známe prostredníctvom dostupnej literatúry, ale určite nepodávajú celkový pohľad na tak významnú a dnes už neexistujúcu zbierku tohto významného zberateľa. I keď existuje pomerne dosť literatúry zaoberajúcej sa touto témou, mnohé údaje sa však opakujú a každý nový zistený údaj bol preto významný.

Mojím cieľom bolo podrobne prejsť dostupnú a menej dostupnú literatúru a prehodnotiť známe údaje a názory, ale najmä zhromaždiť informácie a podať ich takým spôsobom, aby čo najlepšie umožňovali vytvoriť si predstavu o veľkosti a rozsahu zbierky Jána Pálffyho. Vzhľadom na to, že táto téma zbierky Jána Pálffyho bola, a aj dnes je výrazne zaujímavá a určite nie celkom spracovaná, som sa rozhodla urobiť prácu, ktorá by aspoň načrtla jednotlivé typy zbieraných predmetov a obrazov, ktoré som mala možnosť vidieť na fotografiách z aukčných katalógov, ale tiež v súčasných stálych expozíciách umeleckých inštitúcií a takýmto spôsobom som sa pokúsila čiastočne túto zbierku zrekonštruovať.

Podala som informácie týkajúce sa vzniku zbierky a jej základu, tzn. čo prešlo do zberateľovho vlastníctva prostredníctvom dedičstva, daru a čo si postupne nakúpil mimo územia dnešného Slovenska. Rozsah zbierky bolo možné čiastočne vyrátať, avšak najlepšie spracované údaje sa týkali obrazovej časti zbierky. Ján Pálffy zbieral prevažne obrazy pochádzajúce z obdobia baroka, ale tiež pochádzajúce zo 16. - 19. storočia. Užité predmety boli rovnako cenné ako obrazy, ale význam nadobúdali jedine v spojení s miestom uloženia a vzájomnej nádväznosti na históriu miesta a zberateľovej rodiny. Dôležitou časťou mojej práce je kapitola týkajúca sa sídiel, pretože zbierka a jej predmety priamo nadväzujú na interiéry palácov, zámkov a kaštieľov, i keď v rôznej miere závažnosti. Opísala som interiéry tak, že som charakterizovala miestnosť, pretože toto nebolo možné urobiť detailne, vzhľadom na to, že k dispozícii boli čiernobiele fotografie, bez presného záznamu situovania miestnosti v objekte. Fotografie sú na niektorých miestach rozmazané. Všetky sú fotené len z jedného miesta a teda ukazujú len jeden pohľad do izby, napriek tomu sú jedinečným záznamom, ktorý umožňuje priblížiť skutoční vzhľad interiérov sídiel, tak ako vyzerali počas užívania majiteľom Jánom Pálffym a po jeho smrti. Bohužiaľ sú rovnako aj jedným posledných záznamov o kedysi "rozkvitajúcom" prepychovom, rozľahlom a dnes už však nenávratne zničenom zámku v Kráľovej pri Senci.

Podrobne som spracovala tiež aukčné katalógy, ktoré boli vypracované Dr. J. Polákom v spolupráci so starožitníkmi, na základe katalógov spísaných J. Radisicsom, odborníkom na obydlia zberateľov. Katalógy boli primerane podrobne rozpracované, ale len malá časť predmetov a obrazov mala uverejnenú svoju reprodukciu. V katalógoch sa tiež nespomínali miesta odkiaľ jednotlivý predmet pochádzal, len z ktorých miest a sídiel pochádzali predmety celkovo. Predmety boli hromadne odvezené a spolu rozpredané.Bohužiaľ ani fotky interiérov neukazujú toľko predmetov, koľko sa spomína v literatúre a ťažko rozoznať aj detaily na nich. Je možné, že fotografie boli urobené po odvezení istého množstva vecí z objektov a preto pôsobia týmto dojmom.

Bolo by tiež zaujímavé zistiť, kde sa nachádzajú dnes rozpredané predmety a obrazy. Je známe, že pár obrazov sa dostalo do umeleckých inštitúcií napríklad obraz Pierra Mignarda – Portrét neznámeho šľachtica, ktorý bol pôvodne umiestnený na zámku v Kráľovej pri Senci a ponúkaný v dražbe v roku 1924, dnes visí v expozíciách pražskej Národní Galerii, alebo obraz Madony s tŕňovou korunou od Quida Reniho bol rovnako ponúkaný v dražbe v roku 1924 a dnes sa nachádza v expozíciách bratislavskej Národnej Galérie. V sídlach Jána Pálffyho ostali niektoré umelecké veci, ktoré nebolo možné odniesť, pre veľkosť, prípadne váhu, alebo boli uvedené na tzv. Priateľskej dohode a preto, nebolo možné ich predať. To sa týkalo napríklad bojnického oltáru, ktorý sa však už nachádza na pôvodnom mieste v Bojniciach.

Téma zbierky Jána Pálffyho je stále otvorená a dá sa ďalej skúmať z rôznych uhlov pohľadov. Uvedomujúc si charakter problému tejto zbierky, som sa zámerne zamerala na spomenuté skutočnosti a záležitosti. Mojou snahou bolo vyčerpať dôležité body zostavujúce určitú predstavu zbierky v nádväznosti na sídla z hľadiska závažnosti. Z vyššie uvedených dôvodov som sa rozhodla spracovať túto tému.

Literatúra:

Balász, H.: Ki volt Rotenstein? In: Ars Hungarica. 1987/2, s. 133-138.

Bénezit, E.: Dictionnaire des peintres, sculpteurs, dessinateurs et graveurs. I. –

VIII. Nouvelle édition librairie gründ. 1966

Brožková, H., Cirkl, J., Drahotová, O., Rous, J. , Slavíček, L.: Sběratelství. Premie nakladatelství Svoboda. Praha 1983

Ciulisová, Ingrid: Osudy pamiatok Slovenska 1919-1949. Kubko-Goral. Bratislava 1994

Ciulisová, Ingrid: Umelecká zbierka grófa Jána Pálffyho a jej aukčný rozpredaj

vo svetle archívnych dokumentov. In: Galéria – Ročenka SNG. Bratislava 2000.

Dangl, Vojtech: Ján Pálfi. In: Obrana, ročník 12., č. 1., 2004. s. 21

Francová, Zuzana.: Múzejníctvo a zberateľstvo na Slovensku. Múzeum, č. 1., 2005. s. 45

Havlíček, Juraj: Pálffyho palác: Dejiny a súčasnosť. Galéria hl. mesta SSR. Bratislava 1989

Hodál, Florián, Menclová, Dobroslava: Hrad Bojnice. Slovenské

vydavateľstvo krásnej literatúry. Bratislava 1956

Horváth, Hilda: Gr. Pálffy János Műgyűjteménye különös tekintettel

imparművészeti kollekciójára: The collection of count János Pálffy 1829-1908.

(dizertačná práca). Budapest 2002

Geryk, J.: Slovenské národné múzeum a jeho zbierky. Múzeum, č.3., 1954. s.23

Jankovič, V.: Dejiny pamiatkovej starostlivosti na Slovensku v rokoch 1850-1950. Monumentorum tutela. Ochrana pamiatok 10. Bratislava 1973

Janota, Ľudovít: Slovenské hrady I. Columbus. 1996

Jurkovič, Miloš: Slovenské múzeá ich vznik a prehľad. Sväz slovenských múzeí. 1945

Karasová, Zuzana: Podivný gróf Pálfi a Bojnice: Vášnivý zberateľ. In: Historická revue, ročník 8., č. 5., 1997. s. 12-13

Keletiová, Magda: Umenie 14. – 18. storočia. In: Európske umenie v zbierkach SNG (katalóg k výstave). Bratislava

Keleti, Magda:Neskorá renesancia, manierizmus, barok v zbierkach SNG. Slovenská národná galéria. Bratislava 1983

Kemény, A.: Dejiny slovenského zberateľstva 3. In: Výtvarný život, ročník 35., č. 7., 1990. s. 60-62

Kemény, A.: Ján Pálffy ako zberateľ. I. Výtvarný život, XXXV., č.1., 1990. s. 57-60

Kemény, A.: Ján Pálffy ako zberateľ. In: Výtarný život, ročník 35., č. 4., 1990. s. 57-60

Kemény, A.: Obchod s umením, dejiny a súčasnosť. In: Výtvarný život, ročník 38., č. 2., 1993. s. 76-79 a 90-92

Kemény A.: Súkromné zberateľstvo na Slovensku. In: Výtvarný život, ročník 35., č. 5., 1990. s. 53-56

Kemény A.: Súkromné zberateľstvo na Slovensku 3. In: Výtvarný život, ročník 35., č. 6., 1990. s. 59-62

Kemény, A.: problémy umenia 16.-18 storočia. Umenovedný ústav SAV. Bratislava 1987

Kemény, A.: Z histórie zberateľstva. In: Výtvarný život, ročník 35., č. 8, 1990. s. 59-62

Kneidl, Pravoslav.: Počátky sběratelství a Strahovský kabinet kuriozit. Památník národního písemnictví. Praha 1989

Kol.: Pálfiovci v novoveku. Pro história Budapešť: Academic electronic press. Bratislava 2003

Kol.: Obrazárna v čechách 1706-1918. Kat. výst. Národní galerie v Praze. Praha 1996 (kat. výst. usporiadanej NG v Prahe pri príležitosti dvestého výročia založenia Spoločnosti vlasteneckých přátel umění v Čechách)

Kol.: Súpis pamiatok na Slovensku I. Obzor. 1967

Kol.: Malý encyklopedický slovník A-Ž. Encyklopedický institut ČSAV.

ACADEMIA. Praha 1972 s. 1071

Kol.: Pálffy Ján. Životopis s pod. In: Vlasť a svet VIII., č. 22., 1893

Kol.: Monumentorum tutela. Ochrana pamiatok 4. Slovenský ústav pamiatkovej

starostlivosti a ochrany prírody. Bratislava 1967-1968

Kol.: Národná galéria v Prahe. Tatran. Bratislava 1987

Kol.: Evropské umění od antiky do závěru baroka. Průvodce stálou expozicí

Sbírky starého umění Národní galerie v Praze ve Šternberském paláci. Národní

galerie. Praha 2004

Križanová, Eva, Puškárová, Blanka: Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku. Šport. 1990

Kubová, Anastázia, Valovič, Dušan: Bojnice. Osveta. Martin 1990

Lanna, Vojtěch.: Vojtěch Lanna svobodný pán sběratel, mecenáš a podnikatel. UPM Praha 1996 (Vojtech Lanna a Společnost vlasteneckých přátel umění v Čechách)

Vojtěch Lanna, sběratel, mecenáš a podnikatel. UPM Praha 1983

Malečka, Jaroslav, Remiášová, Marta: Z dejín Bojnického zámku. Osveta. Martin 1989

Malečková, Katarína: Pálfiovský rod – dejiny, osobnosti, stavebné aktivity, mecenášstvo a zbierky: Pálfiovci v Bojniciach. Slovenské národné múzeum. Bratislava 2000

Malíková, Mária: Staré svetové umenie (katalóg expozície Mestskej galérie v Bratislave v reprezentačných miestnostiach Primaciálneho paláca). Bratislava 1960

Mencl, V.: Stredoveká architektúra na Slovensku I. Praha – Prešov 1937

Mezerová, Ľubica: Múzeum v Bojniciach – sprievodca po expozíciách. Osveta Martin 1990

Mráz, Bohumír, Mrázová, Marcela: Encyklopedie světového malířství. ACADEMIA. Praha 1988

Novák, Jan: Bojnice a ich okolie. 1922

Novosedlík, Peter.: Pálfiovský rod – dejiny, osobnosti, stavebné aktivity. In: Genealogicko-heraldický hlas, ročník 13., č. 1., 2003. s. 66-67

Okáli, Ilja: Múzejníctvo a zberateľstvo na Slovensku Biografický slovník Zväzok I. Slovenské národné múzeum. Bratislava 2004

Papco, Ján: Gróf Ján Pálffy ako zberateľ. Slovenské národné múzeum – múzeum Bojnice. Bojnice 1998

Papco, Ján: Historické portréty. In: Výtvarný život, ročník, XXXIII., č. 5., 1988. s.34-37

Papco, Ján: Nové poznatky o barokovom umení na Slovensku. In: Výtvarný život, ročník, XXXIV, č. 2., 1989. s. 52-56

Peregriny, János: Néhai nagyméltóságu Erdödy gróf Pálffy János. Athenaeum. Budapest 1909 (Inventár Bojnického zámku z roku 1905 a súpis pozostalosti grófa Jána Pálffyho z roku 1908)

Pijoan, José: Dejiny umenia. Ikar. Bratislava 1999

Pisoň, Štefan: Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku. Osveta Martin 1973

Pohlová, Ľubica, Učníková, Danuta: Múzeum v Bojniciach. Osveta. Martin 1987

Polák, J., Ryšavý, R.: VIII. Aukce Východoslovenského musea. Umělecké sbírky hraběte Jánoše Pálffyho ze zámku Králové, Pezinku, Bojnicích a paláce v Bratislavě. 30. júna a 1. júla 1924 v Piešťanoch. Vlastný náklad. Praha 1924

Polák, Josef: Aukce Východoslovenského musea: XII. Výstava: 24. – 27. júna 1925 Aukce 28. – 30.6. 1925 v sále Východoslovenského musea. Východoslovenské museum Košice 1924. Východoslovenské museum. Praha 1925

Polák, Josef: Umělecké sbírky hraběte Jánoše Pálffyho: výstava 25. – 30. listopadu 1924 o 15:00 h v Praze, v refektáři Klementina. [X aukce Východoslovenského musea], ze zámku Králové, Pezinku, Bojnicích a paláce v Bratislavě. Praha 1924

Pongrácz, Denis: Pálffyovci: Opora Habsburgovcov v Uhorsku. In: Dimenzie, ročník 2, č. 11., 2002, s. 44-45

Rotenstein, Gottfried von: Királyfa. In: Geographisch-Historisches und Produkten Lexikon von Ungarn, in welchem die vorzüglichen Oerter des Landes in alphabetischer Ordnung angegeben, ihre Lage bestimmt, und mit kurzen Nachrichten, die im gesellschaftlichen Umgange angenehm und nützlich sind werdwn von Johann Matthias Korabinsky. Pressburg 1786.

Ryšavý, Rudolf: Jak jsem se stal obchodníkem s obrazy aneb knihy versus obrazy. Nakladatelství V. Poláčka. Praha 1947

Sabol, Eugen: Katalógy košických výstav do roku 1955. Pravda vydavateľstvo

ÚV KSS, závod Košice. Košice 1956. s. 6

Sabol, E.: Príspevky k dejinám slovenského múzejníctva, Múzeum, č.4., 1958. s.77-82

Sabol, Eugen.: Príspevky k dejinám slovenského múzejníctva. (Pálffyovské

zbierky).Múzeum 4., č. 4., 1958. 77-82

Sabol, E.: Verejné aukcie starožitností a umeleckých diel za predmníchovskej republiky, Múzeum, č.5., 1958. s.73-82

Sammlung, Johann Bernoullis: Rotenstein – G. E. v R. Aus der Handschrift.

Zweiter

Abschnitt. Beschriebung von Pressburg und einiger nahe gelenen Lustörter. In:

Johann Bernoullis Sammlung kurzer Reisebeschreibungen u. Anderer zur

Erweiterung der Länder-u. Menschenkenntniss dienender Nachrichten. Band X.

Berlin 1783

Seifertová, Hana: Barokní obrazárny. Projev sběratelské náruživosti a sběratelské ctnosti. In: Dějiny a současnost, kulturně historická revue. Nakladatelství Lidové noviny, č.10., 2006. s. 28-31

Siváková, Monika: Sympózium o pálfiovskom rode v Bojniciach. In: Múzeum, ročník 46., č. 1., 2001. s. 28

Seifertová, H., Slavíček, L.: Umění středoevropského baroku. Německé umění

17. století /rakouské umění 18. století ze sbírek Národní galerie v Praze.

Západočeská galerie v Plzni ve spolupráci s Národní galerií v Praze 1989.

Slavíček, Lubomír: "Sobě umění, přátelům a národu". Sběratelé, mecenáši umení a veřejná muzea v českých zemích na přelomu 19. a 20. století. In: Dějiny a současnost . Kulturně historická revue. Praha, Nákladatelství Lidové noviny, č. 10, 2006, s. 36-39

Slavíček, L.(ed), Artis pictoriae amatores: Evropa v zrcadle pražského barokního sběratelství, kat. výst., Praha 1996

Slavíček, L.: Sběratelé, přátelé umění a mecenáši & veřejná muzea v českých zemích 19. a počiatku 20. století. In: Přelom 19. a 20. století – období vzniku městských muzeí a jejich vývoj ve 20. století. Sborník konference konané 6.-7. října 2004 u příležitosti 100. výročí založení Muzea města Brna. Muzeum města Brna. Brno 2005

Šášky, Ladislav: Kamenná krása našich miest. Osveta Martin 1981

Štibraná, Ingrid: Pálfyovci ako mecenáši umenia. In: Pamiatky a múzeá, č. 2, 2004, s. 24-29

Vaculík, Karol: Prírastky a doteraz nevystavené diela starého európskeho umenia (katalóg k výstave). Bratislava 1985

Vaculík, Karol: Staré európske umenie zo zbierok Slovenskej národnej galérie (katalóg k expozícii na Zvolenskom zámku). Bratislava 1983

Vaculík, K.: Tradície zberateľstva a zbieky starého umenia. Výtvarný život, XXXIII., č.6, 1988, s. 19-27

Vlnas, V.: Dvěste let Národní galerie v Praze 1776-1996. Praha 1995

Vlnas, V.: Obrazárna v Čechách 1796-1918., kat. výst.. Praha 1996

Závadová, Katarína: Verný a pravý obraz slovenských miest a hradov ako ich znázornili rytci a ilustrátori v XVI. XVII. a XVIII. storočí. Tatran. Bratislava 1974

Internet:

www.snm.sk/old/pamiatky/pam_2004_2c.htm

www.kralovaprisenci.sk/files/historia.html

www.bojnice.sk

Obrazová príloha:

Obr. č. 1: Brožík, Václav - Portrét Jána Pálffyho

Obr. č. 2: Bratislava s kyvadlovým mostom. Kolorovaná akvatinta E. Gurka. 1825

Obr. č. 3: Slobodné kráľovské mesto Bratislava /detail/. Kolorovaný lept J. A. Lántza. 1820

Obr. č. 4: Bratislava s pontónovým mostom. Kolorovaný lept neznámeho viedenského grafika. 30. roky 19. storočia

Obr. č. 5: Pálffyho palác - čelná fasáda. Panská ul. Dnes Galéria mesta Bratislavy

Obr. č. 6: Bratislava, interiér Pálffyho paláca – Menšia prijímacia izba. Fotografia okolo 1910

Obr. č. 7: Bratislava, interiér Pálffyho paláca – Väčšia prijímacia izba. Fotografia okolo 1910

Obr. č. 8: Bratislava, interiér Pálffyho paláca – Spálňa. Fotografia okolo 1910

Obr. č. 9: Bratislava, interiér Pálffyho paláca – Pracovňa. Fotografia okolo 1910

Obr. č. 10: Bratislava, interiér Pálffyho paláca – výstavné priestory Galérie mesta Bratislavy

Obr. č. 11: Bratislava, interiér Pálffyho paláca – výstavné priestory Galérie mesta Bratislavy

Obr. č. 12: Bratislava, interiér Pálffyho paláca – výstavné priestory Galérie mesta Bratislavy

Obr. č. 13: Bratislava, interiér Pálffyho paláca – výstavné priestory Galérie mesta Bratislavy

Obr. č. 14: Bratislava, interiér Pálffyho paláca – výstavné priestory Galérie mesta Bratislavy

Obr. č. 15: Bratislava, interiér Pálffyho paláca – výstavné priestory Galérie mesta Bratislavy

Obr. č. 16: Kráľová pri Senci, interiér zámku – Jedáleň, fotografia okolo 1910

Obr. č. 17: Kráľová pri Senci, interiér zámku – Spálňa, fotografia okolo 1910

Obr. č. 18: Kráľová pri Senci, interiér zámku – Prijímací salón so zrkadlami fotografia okolo 1910

Obr. č. 19: Kráľová pri Senci, interiér zámku – Prijímacia salón, fotografia okolo 1910

Obr. č. 20: Kráľová pri Senci, interiér zámku – Spálňa, fotografia okolo 1910

Obr. č. 21: Kráľová pri Senci, interiér zámku – Spálňa, fotografia okolo 1910

Obr. č. 22: Kráľová pri Senci, interiér zámku – Spálňa, fotografia okolo 1910

Obr. č. 23: Kráľová pri Senci, interiér zámku – Spálňa, fotografia okolo 1910

Obr. č. 24: Kráľová pri Senci, interiér zámku – Koncertná sála, fotografia okolo 1910

Obr. č. 25: Kráľová pri Senci, interiér zámku – Hosťovská izba, fotografia okolo

1910

Obr. č. 26: Kráľová pri Senci, interiér zámku – Čínsky prijímací salóna, fotografia okolo 1910

Obr. č. 27: Kráľová pri Senci, interiér zámku – Pompeiská miestnosť, fotografia okolo 1910

Obr. č. 28: Kráľová pri Senci, interiér zámku – Salla terrena, fotografia okolo 1910

Obr. č. 29: Kráľová pri Senci, interiér zámku – Spálňa, fotografia okolo 1910

Obr. č. 30:Bojnice – pohľad na juhozápadnú stranu hradu z roku 1860

Obr. č. 31: Kráľová pri Senci, interiér zámku – Spálňa, fotografia okolo 1910

Obr. č. 32: Bojnice, exteriér zámku /detail veží/

Obr. č. 33: Viollet-le-Duc – zámok v Pierrefonds, Francúzsko

Obr. č. 34: Pápežský palác v Avignone, Francúzsko

Obr. č. 35: Bojnice – súčasný pôdorys zámku

Obr. č. 36: Bojnice, interiér zámku – Spálňa s pôvodným zariadením, fotografia z roku 1910

Obr. č. 37: Bojnice, interiér zámku – Pracovňa s orientálnym obložením stien, fotografia z roku 1910

Obr. č. 38: Bojnice, interiér zámku – Huňadyho sála, fotografia z roku 1910

Obr. č. 39: Bojnice, interiér zámku – Obrazáreň, fotografia z roku 1910

Obr. č. 40: Pezinok, lept S. Mikovínyho a A. Kaltschmieda. 1736. Na pravej strane je vyobrazený kaštieľ Pálffyovcov a jeho areál.

Obr. č. 41: Pezinok, kaštieľ dnes súkromná reštaurácia

Obr. č. 43: Pezinok, interiér kaštieľa –Spálňa, fotografia z roku 1910

Obr. č. 44: Pezinok, interiér kaštieľa – Pracovňa, fotografia z roku 1910

Obr. č. 45: kaštieľ v Pezinku, nábytkový kus - príborník, fotografia z roku 1910

Obr. č. 46: VIII. Aukcia Východoslovenského múzea v Piešťanoch, odhady cien z aukčného katalógu

Obr. č. 47: VIII. Aukcia Východoslovenského múzea v Piešťanoch, aukčný katalóg – obraz "Jar" – Hans Makart

Obr. č. 48: VIII. Aukcia Východoslovenského múzea v Piešťanoch, aukčný katalóg – Rosalba Giovanni Carriera? - portréty

• Josef II. ako dieťa
• Vznešená dáma s kvetmi vo vlasoch
• Podobizeň arcivojvodkyne
• Podobizeň vznešenej dámy

Obr. č. 49: VIII. Aukcia Východoslovenského múzea v Piešťanoch, aukčný katalóg – Nizozemský maliar XVII. storočia – Prenasledovaná skupina medveďov

Obr. č. 50: VIII. Aukcia Východoslovenského múzea v Piešťanoch, aukčný katalóg – P. P. Rubens – Skupina zvierat

Obr. č. 51: VIII. Aukcia Východoslovenského múzea v Piešťanoch, aukčný katalóg – Gobelín. Tkaný z pestrej vlny. Na okraji na čiernom základe girlandy z ovocia, kytice a vtáci. Navrchu, v strede je nápis: "TRIUMPHUS ALEXANDRI EX VICTORIS REPORTATUS". Uprostred je alegória s diadémom znázorňujúca slávu a udatnosť. Medzi trofejami je prapor s nápisom: "VELA REGIS DARII". Signované: Manufactures des gobelinus. Francúzsko, z doby Ľudovíta XIV. v 397 x š 340

Obr. č. 52: VIII. Aukcia Východoslovenského múzea v Piešťanoch, aukčný katalóg – Súbor váz: kat. č. 132 – Súbor 5 váz - porcelán, biela glazúra, kobalt, červená, zelená, chróm. Žltá a fialový dekor so zlatom. Na tmavomodrom pozadí. Ruže vejárovito usporiadané a dvojkruhové. Biele polia s krajinami a kvetmi. Tri vázysú rovnaké: hruškovité s krátkym hrdlom a vysokým vekomso špicatým gombíkom. Ostatné dve sú štíhlejšie, pretiahnutého hruškovitého tela s cylindrovým rozvierajúcim sa hrdlom. Viedeň, 1. pol. 18. storočia 54,5 cm x 41,5 cm

kat. č. 120 – Skupina váz- porcelán, biela glazúra. Pasáček /pastierik/ so špicatou čapicou kľačí na skale porastenej kvetmi a opiera sa o palicu. Vedľa neho sedí dievčatko s klobúčikom, drží na kolenách v koši dva králiky. Viedeň, 18. storočie. Značené drevenou formou a vytlačené N. Hlava pasáčka je prilepená. v 13 sm

Misa – porcelán, biela glazúra, červená emailová pestrá výzdoba so zlatou. Guľatá so zdvihnutým trochu zvlneným okrajom. V šiestich poliach kvety a medzi nimi geometrické tvary. V strede štyri vejárovité a jednoguľaté polia, v nich tiger, jeleň a fantastické zvieratá. Čína, 17. storočie. Značkovaná. Priemer 38 cm

kat. č. 130 – Misa - porcelán, biela glazúra s pestrým dekorom kvetov a zvierat podľa čínskeho vzoru. Guľatá na okraji pletenie znázorňujúca výzdoba. Viedeň. Pred značkovaním 1. pol. 18. storočia. Priemer 35 cm

Obr. č. 53: VIII. Aukcia Východoslovenského múzea v Piešťanoch, aukčný katalóg -

kat. č. 169 – Pár holubov – Holub a holubica, pordelán, biela glazúra, pestrý dekor. Holub sedí na zelenom vrchu so stočenou hlavou. Míšen 18. storočie bez značky. J.J. Kändler. Holub 23,5 x 33, holubica 15 x 33

kat. č. 169 – Dve vázy – porcelán, biela glazúra, pestré plastické výzdoby so zlatom. Hruškovité, po stenách sa pne révovie s plastickými listami, šiškami a vtákmi. Míšeň, 18. storročie. Bez značky. Konce niektorých listov poškodené. V 35 cm

kat. č. 160 – Figúrka s dvojitou tvárou – porcelán, biela glazúra. Míšeň 18. storočie. Modrá mečová značka. v 12,7

kat. č. 163 – Figúrka – porcelán, biela glazúra. Žobrák sediaci na zemi. Míšeň J. J. Kändler, 1750. Mečová značka. v 15 cm

kat. č. 167 – Kalamár – porcelán, biela glazúra. Montované na zlátenom bronze. Míšeň 18. storočie S modrou mečovou značkou. 17 a priemer podstavca 19,5

kat. č. 127 – Svietnik dvojramenný s púzdrom na hodiny. Zlátený a lakovaný bronz a porcelán. Viedeň, 18. storočie. 31 x 24

kat. č. 126 – Skupina s podnosom. Zlátený a lakovanýbronz a porcelán. Viedeň, 18. storočie. Modrá značka. v 25,5, priemer podstavca 23 cm

kat. č. 106 – Figúrka "Preclikář" /Praclikár/ - porcelán, biela glazúra, farebný dekor so zlatom. Modrá značka, vytlačené R. Viedeň 1760. Zo série predavačov a vyvolávačov "crise de vienne". Poškodené v 20 cm

kat. č. 162 – Figurka - porcelán, biela glazúra, pestro pomaľovaný. Míšeň 18. storočie. Pravá ruka chýba. v 12,5 cm

Obr. č. 54: VIII. Aukcia Východoslovenského múzea v Piešťanoch, aukčný katalóg –

kat. č. 213 – 2 vázy - fayence, biela glazúra, modrý dekor z kvetinových čínskych motívov. Delft 17. – 18. storočie. Značka monogram P. K. /snáď P Kam/. Poškodená. v 26cm

kat. č. 220 – Dve fľaše – fayence, biela glazúra, kobaltová modrá. Delft 17. storočie. Značka dielne Adriaena Krycka. 58 x 60,5

kat. č. 221 – Váza – fayence, biela glazúra, kobaltová modrá. Delft 17. storočie. Značka dielne Adriaena Krycka. 58

kat. č. 219 – fayence - modrý dekor. Osemhranné hruškovité. Na nízkom hrdle je vysoké veko s plastickým dekorom. Delft 18. storočie. v. 78 cm

kat. č. 219 – 3 vázy – fayence, biela glazúra, kobaltová modrá. Zdobená krajinkami a figurálnymi čínskymi scénami. Holandsko, 18. storočie. 46 x 48.

Obr. č. 55: VIII. Aukcia Východoslovenského múzea v Piešťanoch, aukčný katalóg –

kat. č. 293 - Vysoké stojace hodiny – stĺpovité telo skrine z korytnačiny, zdobené zláteným bronzom. Uprostred je apolo. Signovaný: Griboline Paris, 18. storočie. Z doby Ľudovíta XIV. Neskoršie bronzové kovanie. 89 x 49 x 18

kat. č. 285 - Hodiny – korytnačina, čiastočne modro zafarbená, vykladaná bronzovými doštičkami. Signované: Gudin de Jeune a Paris. Francúzsko 18. storočie. Z doby Ľudovíta XIV. Bronzové kovanie z polovice 19. storočia. 100 x 46 x 29

kat. č. 286 – Francúzske hodiny – Podstavec z bieleho mramoru. Vpredu vykladané zláteným bronzom a emailovými maľbami. Stroj je majstrovským dielom Dénoyelle v Paríži. Okrem hodín ukazuje minúty, sekundy, dni, týždne v mesiaci, mesiace a mesačné štvrte.

kat. č. 222 Hodiny – fayence , zlátený bronz. Čína, 17. storočie.

Obr. č. 56: VIII. Aukcia Východoslovenského múzea v Piešťanoch, aukčný katalóg .

kat. č. 292 – Vysoké kyvadlové hodiny – mahagón a ružové drevo. Francúzsko 18. storočie. Z doby Ľudovíta XV.. 215 x 55 x 25,5

kat. č. 297 – Hodiny kyvadlové – zámorské drevo. Na štvorhrannej skrini vpredu na podklade z ebenového dreva. Intarzované motívy vtákov a váz. Skriňa so strojom je štvorhranná. Ciferník s presekávanými ozdobami ukazuje hodiny, mesiace, počasie. Idú po celý rok pri jedinom natiahnutí. Signované: Dan Quaré London. Anglicko asi 1725. 228 x 53 x 20

kat. č. 291 – Rohové kyvadlové hodiny – Orech vykladaný koreňom zimostrázom a slonovinová kosť. Trojstenná skriňa so skosenými hranami. Ukazujú hodiny, sekundy, dni. Signované: "The stubbs London". Anglicko, 18. storočie 237 x 48

kat. č. 293 - Vysoké kyvadlové hodiny – podobné ako číslo 292. Francúzsko, 18. storočie. Z doby Ľudovíta XV. 215 x 55 x 25,5

Obr. č. 57: VIII. Aukcia Východoslovenského múzea v Piešťanoch, aukčný katalóg.

kat. č. 251 – Rohový lakový kabinet. Koromandell AK. Čierny základ s vyhĺbenými kolorovanými ozdobami a pásmi z pozláteného bronzu. Predné hrany skosené. Ostrov Koromandel, 18. storočie. 200 x 114 x 57

kat. č. 252 – Rohový lakový kabinet – podobný ako č. 251.

Obr. č. 58: VIII. Aukcia Východoslovenského múzea v Piešťanoch, aukčný katalóg. Salón Márie Terézie.

Salón Márie Terézie – pozostáva z 2 lenožiek, písacieho stolu, komody, 4 rohových skriní, zrkadiel, malej pohovky, pohovky a 4 svietnikov. 18. storočie. Doba Ľudovíta XV. Zlátenie, náter bol novší. 102 x 73 x 60

Obr. č. 59: VIII. Aukcia Východoslovenského múzea v Piešťanoch, aukčný katalóg.

kat. č. 322 – Kabinet – Palisander /Palisanor/ - Intarzovaný tzv. hadincom, korytnačinou, zelenavým ebenom, slonovinou, perleťou a rohovinou. V predu dvierka na 13 zásuviek so striebornými tepanými štítkami. Španielsko, 17. storočie. 157 x 85,5 x 40

Obr. č. 59: VIII. Aukcia Východoslovenského múzea v Piešťanoch, aukčný katalóg. Sekretár – orech vykladaný mahagónom, palisandrom a i. Skriňa je trojdielna. 18. stororčie. 168 x 107 x 67,5

Obr. č. 60: X. Aukcia Východoslovenského múzea v Piešťanoch, aukčný katalóg, odhady cien z aukčného katalógu.

Obr. č. 61: X. Aukcia Východoslovenského múzea v Piešťanoch, aukčný katalóg. Obrazy z 19. storočia.

Obr. č. 62: X. Aukcia Východoslovenského múzea v Piešťanoch, aukčný katalóg. Svietniky, stôl, umelecké predmety.

Obr. č. 63: X. Aukcia Východoslovenského múzea v Piešťanoch, aukčný katalóg. Podlahové hodiny.

Obr. č. 64: X. Aukcia Východoslovenského múzea v Piešťanoch, aukčný katalóg. Sekretáre.

Obr. č. 65: P. Mignard - Portrét neznámeho šľachtica. Dnes v Národní galerii v Prahe

Obr. č. 66: Quido Reni – Madona s tŕňovou korunou. Dnes v Slovenskej národenej galérii

[1] Dnešný Győr v Maďarsku

[2] Štibraná, Ingrid: Pálffyovci ako mecenáši umenia. In: www.snm.sk/old/pamiatky/pam_2004_2c.htm

[3] "Sobášna politika" tiež umožňovala spoznať mecenášske aktivity spríbuznených rodov z Nemecka a Rakúska. Štibraná, Ingrid: Pálffyovci ako mecenáši umenia. In: www.snm.sk/old/pamiatky/pam_2004_2c.htm

[4] Kol.: Pálfiovci v novoveku. Pro história Budapešť: Academic electronic press. Bratislava 2003. s. 18

[5] Okáli, Ilja: Múzejníctvo a zberateľstvo na Slovensku. Biografický slovník. I Zv. Slovenské národné múzeum. Bratislava 2004. s. 60

[6] Pozsony, dnešná Bratislava.

[7] V roku 1873 prepukla v Bratislave a okolí cholera. Ján Pálffy v tom čase minul na podporu ľudí a lekárov 60 000 Ft. Rovnako mal pochopenie aj pre obyvateľstvo žijúce mimo Bratislavskej župy. Grajciarová, Želmíra, Havlíček, Juraj: Pálffyho palác. Dejiny a súčasnosť. Galéria hl. mesta SSR Bratislavy. Bratislava 1989. s. 14

[8] Po smrti svojho otca Františka sa stal posledným mužským potomkom druhej Jánskej vetvy Pálffyovcov, ktorá pochádzala z Kráľovej pri Senci. Grajciarová, Želmíra,, Havlíček, Juraj: Pálffyho palác. Dejiny a súčasnosť. Galéria hl. mesta SSR Bratislavy. Bratislava 1989. s. 14

[9] Okáli, Ilja: Múzejníctvo a zberateľstvo na Slovensku. Biografický slovník. I Zv. Slovenské národné múzeum. Bratislava 2004. s. 60

[10] "Pálffy musel byť skutočným znalcom v najlepšom zmysle slova, ktorý so svojím širokým rozsahom znalostí nasledoval vlastný zmysel, intuíciu a správne rozhodnutia...len príležitostne konzultoval so znalcami." Horváth, Hilda: The collection of Count János Pálffy with especial regard to the object of applied arts. Summary of the Ph.D. thesis. Eötvös Loránd University. OTKA. Budapešť 2002. s.13

[11] Kemény, Alexander: Ján Pálffy ako zberateľ. In: Výtvarný život. č. 4., roč. 35., 1990. s. 59 V roku 1906 mu darovala, teda odkázala testamentárne jeden obraz slečna Félicie Dosne / d' Osmé – švagriná francúzskeho štátnika, prezidenta Louis-Adolphe Thiers. Sofonisba Anguissola: Panna Mária a dieťa. Ostatných 28 diel bolo pravdepodobne zakúpených.

[12] Horváth, Hilda: The collection of Count János Pálffy with especial regard to the object of applied arts. Summary of the Ph.D. thesis. Eötvös Loránd University. OTKA. Budapešť 2002. s.13

[13] Jeho mimoriadne hodnotné zbierky dedičia neuchránili v ucelené. Kemény, Alexander: Ján Pálffy ako zberateľ I. In: Výtvarný život. č. 1., roč. 35., 1990. s. 58

[14] Pravdepodobne považovaný za "marchand amateur" tamže. s. 13

[15] Kemény, Alexander: Ján Pálffy ako zberateľ. In: Výtvarný život. č. 4., roč. 35., 1990. s. 60

[16] V. Lanna bol nielen zberateľom, ale aj mecenášom umenia. Zaraďuje sa medzi najväčších zberateľov druhej polovice 19. storočia, ktorí výrazne poznamenali povahu sberateľstva svojej doby. Je známy najmä ako zberateľ skla, ktorý vytvoril významnú zbierku z týchto sklenných predmetov. Podstatnú časť tejto zbierky venoval novozaloženému Uměleckoprůmyslovému muzeu v Prahe, a tým vytvoril pevný základ jeho kolekcie. Najznámejšia, však bola jeho obrovská grafická zbierka, ktorá obsahovala grafiky umelcov minulosti aj súčasnosti. V jeho zbierke sa nachádzali aj stredoveké diela. Jeho zbierka mala charakter vedecky usporiadaného grafického kabinetu – takmer určitej inštitúcie. Po jeho smrti došlo k rozpredajom jeho zbierok, v niekoľkých aukciách v nemecku. Kol.: Sběratelství. Premie nakladatelství Svoboda. Praha 1983. s. 150

[17]"Predstava užitého umenia sa zrodila v druhej polovici 19. storočia, vzhľadom na dielo Gottfrieda Sempera, ktorého stredobodom sa stal materiál spolu s technickým a funkčným významom. Gróf poznal Semperovo dielo...Jeho myšlienky museli ovplyvňovať tie súkromné zbierky..."

"Der Stil in den technischen und tektonischen Künsten"(I-II, Munich, 1878.) V súkromných zbierkach sa stalo užité umenie rovnocenné výtvarnému umeniu (obrazy) a v niektorých prípadoch bolo dokonca dôležitejšie. Horváth, Hilda: The collection of Count János Pálffy with especial regard to the object of applied arts. Summary of the Ph.D. thesis. Eötvös Loránd University. OTKA. Budapešť 2002. s.14. Semper Gottfried, (1803-1879) bol nemecký novorenesančný architekt a teoretik architektúry. Jeho významnými dielami sú: divadlo a galéria v Drážďanoch; dvorné divadlo a múzeá vo Viedni ai. Autor teoretickej práce o slohu. Kol.: Malý encyklopedický slovník A-Ž. Encyklopedický institut ČSAV. ACADEMIA Praha 1972. s. 1071

[18] Sabol, Eugen: Príspevky k dejinám slovenského múzejníctva. In: Múzeum., č. 5., 1958., s. 77 - 82

[19] Sabol, Eugen: Príspevky k dejinám slovenského múzejníctva. In: Múzeum., č. 5., 1958. s. 78

[20] Ryšavý, Rudolf: Jak jsem se stal obchodníkem s obrazy, aneb Knihy versus (10:0 pro obrazy). Pražské nakladatelství V. Poláčka. Praha 1947. s. 86

[21] Kol.: Pálfiovci v novoveku. Pro história Budapešť: Academic electronic press. Bratislava 2003. s. 140

[22] Dielo bolo získané v Londýne v roku 1862 s Rembrandtovou signatúrou, ktorá bola namaľovaná dodatočne. Po jej odstránení sa objavila pôvodná, čiastočne poškodená signatúra Gerbrandta van den Eeckhouta. Kemény, Alexander: Ján Pálffy ako zberateľ. In: Výtvarný život. č. 4., roč. 35., 1990. s. 59

[23] Sabol, Eugen: Príspevky k dejinám slovenského múzejníctva. In: Múzeum., č. 5., 1958. s. 79

[24] Ryšavý, Rudolf: Jak jsem se stal obchodníkem s obrazy, aneb Knihy versus (10:0 pro obrazy). Pražské nakladatelství V. Poláčka. Praha 1947. s. 86 Je možné, že mal na mysli zbierky umeleckoremeselných predmetov. Vyjadril sa vo všeobecnosti, avšak mohol mať na mysli konkrétnu kolekciu diel určitého druhu.

[25] Sabol, Eugen: Príspevky k dejinám slovenského múzejníctva. In: Múzeum, č. 5., 1958. s. 79

[26] Kaštieľ sa nachádza v okrese Dunajská Streda.

[27] Kemény, Alexander: Ján Pálffy ako zberateľ. In: Výtvarný život. č. 4., roč. 35., 1990. s. 59

[28] Kemény, Alexander: Ján Pálffy ako zberateľ. In: Výtvarný život. č. 4., roč. 35., 1990. s. 59

[29] "Podobných palácov respektive domov s vežami bolo v Bratislave niekoľko." Grajciarová, Želmíra, Havlíček, Juraj: Pálffyho palác. Dejiny a súčasnosť. Galéria hl. města SSR Bratislavy. Bratislava 1989. s. 10

[30] Grajciarová, Želmíra,, Havlíček, Juraj: Pálffyho palác. Dejiny a súčasnosť. Galéria hl. města SSR Bratislavy. Bratislava 1989. s. 11

[31] 1. apríla 1715, J. Raimer predal uhorskému palatínovi grófovi Jánovi Pálffymu a Terézii Czoborovej celý "dom", za 3.000 zlatých. Grajciarová, Želmíra,, Havlíček, Juraj: Pálffyho palác. Dejiny a súčasnosť. Galéria hl. města SSR Bratislavy. Bratislava 1989. s. 13

[32] Grajciarová, Želmíra, Havlíček, Juraj: Pálffyho palác. Dejiny a súčasnosť. Galéria hl. města SSR Bratislavy. Bratislava 1989. s. 14

[33] Kemény, Alexander: Ján Pálffy ako zberateľ. In: Výtvarný život. č. 4., roč. 35., 1990. s. 58

[34] Kemény, Alexander: Ján Pálffy ako zberateľ. In: Výtvarný život. č. 4., roč. 35., 1990. s. 59

[35] Kemény, Alexander: Ján Pálffy ako zberateľ. In: Výtvarný život. č. 4., roč. 35., 1990. s. 59

[36] Kemény, Alexander: Ján Pálffy ako zberateľ. In: Výtvarný život. č. 4., roč. 35., 1990. s. 58

[37] Z týchto fotografií je možné zistiť pravdepodobné umiestnenie okien pomocou vrhnutého svetla, avšak nie na všetkých fotografiách je to evidentné a nedá sa určiť ani počet okien.

[38] "Vplyv súčasnej reprezentatívnej prijímacej izby môžeme odhaliť v aranžovaní. (rozmanité sedacie - a malé kusy nábytku a dostatok doplnkov)." Horváth, Hilda: The collection of Count János Pálffy with especial regard to the object of applied arts. Summary of the Ph.D. thesis. Eötvös Loránd University. OTKA. Budapešť 2002. s. 16

[39] Karasová, Zuzana: Podivný gróf Pálffy a bojnice. In: Historická revue. č. 5., roč. VII. s. 13

[40] Ryšavý, Rudolf: Jak jsem se stal obchodníkem s obrazy, aneb Knihy versus (10:0 pro obrazy). Pražské nakladatelství V. Poláčka. Praha 1947 s. 86 Rudolf Ryšavý bol kníhkupec, nakladateľ, obchodník s obrazmi a majiteľ jednej z najhodnotnejších zbierok českých majstrov. Bol jeden z najzdatnejších obchodníkov s obrazmi a uznávaný znalec českého novodobého maliarstva. Poche, Emanuel: Rudolf Ryšavý. In: Jak jsem se stal obchodníkem s obrazy, aneb Knihy versus (10:0 pro obrazy). Pražské nakladatelství V. Poláčka. Praha 1947 s. 130

[41] Metácia znamenala vo feudalizme vymedzenie, ohraničenie polohy nejakej osady a jej chotára.

[42] H. Balász stotožnila Gottfrieda von Rotensteina - G. E. v R. so synom zakladateľa Červenokamenského panstva Jána X. Pálfiho. Balász, H.: Ki volt Rotenstein? In: Ars Hungarica. 1987/2, s. 133-138. Rotenstein – G. E. v R. cestoval po Uhorskom kráľovstve v roku 1763 a nasledujúce roky. Aus der Handschrift. Zweiter Abschnitt. Beschriebung von Pressburg und einiger nahe gelenen Lustörter. In: Johann Bernoullis Sammlung kurzer Reisebeschreibungen u. Anderer zur Erweiterung der Länder-u. Menschenkenntniss dienender Nachrichten. Band X. Berlin 1783.

[43] "indiánsky s kvetinami". Rotenstein, Gottfried von: Királyfa. In: Geographisch-Historisches und Produkten Lexikon von Ungarn, in welchem die vorzüglichen Oerter des Landes in alphabetischer Ordnung angegeben, ihre Lage bestimmt, und mit kurzen Nachrichten, die im gesellschaftlichen Umgange angenehm und nützlich sind werdwn von Johann Matthias Korabinsky. Pressburg 1786. s. 210-211 Túto výzdobu stien Sally terreny je možné vidieť aj na zachovalých fotografiách dnes už zničeného zámku.

[44] Rotenstein, Gottfried von: Királyfa. In: Geographisch-Historisches und Produkten Lexikon von Ungarn, in welchem die vorzüglichen Oerter des Landes in alphabetischer Ordnung angegeben, ihre Lage bestimmt, und mit kurzen Nachrichten, die im gesellschaftlichen Umgange angenehm und nützlich sind werdwn von Johann Matthias Korabinsky. Pressburg 1786. s. 210-211

[45] "...bol oživený luxus feudalizmu" . Palatínom Jánom V. Pálffym a Máriou Teréziou. Bola to doba, keď rodina Pálffyovcou rástla na sile a získavala si vplyvné postavenie. Horváth, Hilda: The collection of Count János Pálffy with especial regard to the object of applied arts. Summary of the Ph.D. thesis. Eötvös Loránd University. OTKA. Budapešť 2002. s. 16

[46] www.kralovaprisenci.sk/files/historia.html

[47] V areály bývalého Pálffyovského hospodárskeho dvora vzniklo v roku 1998 športové letisko.

[48] Malečka, J, Remiášová, M.: Z dejín Bojnického zámku. Osveta. Martin 1989. s. 9

[49] Pohlová, Ľubica, Učníková, Danuta: Múzeum v Bojniciach. Osveta. Martin 1987. s. 5

[50] Stavebná firma Hubert a Móry. Hodál, Florián, Menclová, Dobroslava: Hrad Bojnice. Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry. Bratislava 1956. s. 76

[51] "Prestavbou rodinného zámku a umiestnením jeho umeleckej zbierky, tam vytvoril pamätník k spomienke na legendárnu minulosť seba a svojich predkov: bolo to hlavné dielo jeho života." Horváth, Hilda: The collection of Count János Pálffy with especial regard to the object of applied arts. Summary of the Ph.D. thesis. Eötvös Loránd University. OTKA. Budapešť 2002. s. 15

[52] "Nad mestom leží starý nedostavaný zámok, ktorý nechal postaviť Palatín a vice-kráľ Mikuláš Pálffi. Je obklopený vodou." Rotenstein, Gottfried von: Királyfa. In: Geographisch-Historisches und Produkten Lexikon von Ungarn, in welchem die vorzüglichen Oerter des Landes in alphabetischer Ordnung angegeben, ihre Lage bestimmt, und mit kurzen Nachrichten, die im gesellschaftlichen Umgange angenehm und nützlich sind werdwn von Johann Matthias Korabinsky. Pressburg 1786. s. 209.

[53] "Avšak, výstavba, kompozícia jeho interiérov a kvalita predmetov tu umiestnených, nie je úplne porovnateľná s Bojnicami." Horváth, Hilda: The collection of Count János Pálffy with especial regard to the object of applied arts. Summary of the Ph.D. thesis. Eötvös Loránd University. OTKA. Budapešť 2002. s. 16

[54] Horváth, Hilda: The collection of Count János Pálffy with especial regard to the object of applied arts. Summary of the Ph.D. thesis. Eötvös Loránd University. OTKA. Budapešť 2002. s. 16

[55] Zvážená kvalita budapeštianskych diel bola ďaleko nižšia ako vo Viedenskom paláci. Horváth, Hilda: The collection of Count János Pálffy with especial regard to the object of applied arts. Summary of the Ph.D. thesis. Eötvös Loránd University. OTKA. Budapešť 2002. s. 17

[56] Ciulisová, Ingrid: Umelecká zbierka grófa Jána Pálffyho a jej aukčný rozpredaj vo svetle archívnych dokumentov. In: Galéria – Ročenka SNG. Bratislava 2000. s. 139

[57] V rokoch prvej ČSR bol výstavný život v Košiciach vďaka Východoslovenskému múzeu mimoriadne čulý. "Možno povedať, že okrem malých výnimiek tento ústav je organizátorom a usmerňovateľom všetkej výstavnej činnosti. Usporiadanie výstav tvorilo vážnu časť pracovnej náplne múzea a jeho riaditeľ Dr. J. Polák, súc si dobre vedomí jej dôležitosti, venoval výstavám zvláštnu pozornosť." Za necelých dvadsať rokov usporiadal vyše dvesto výstav rôznych druhov. "V programe výstavnej činnosti múzea nebolo možné z viacerých príčin dodržiavať určitý systém a v jej vyvíjaní zisťujeme často živelnosť." Sabol, Eugen: Katalógy košických výstav do roku 1955. Pravda vydavateľstvo ÚV KSS, závod Košice. Košice 1956. s. 6

[58] Tamže s. 139

[59]Aukčný katalog obsahoval tlačené čiernobiele reprodukcie dražených diel a spolu s nimi bol tlačený firmou M. Schulz spol. grafickým závodom uměleckým. Reprodukovaných bolo len niekoľko diel. Vyšiel vlastným nákladom a naraz sa vyrobilo tisíc výtlačkov. Katalóg má dve časti. Druhá časť je preložená do nemčiny. Obsahuje tiež kúpny príkaz v nemčine určený pre aukčnú kanceláriu v kúpeľoch Piešťany a list s odhadmi cien . Vyvolávalo sa za tretinu ceny odhadnej. Polák, Josef: VIII. Aukce východoslovenského musea. Umělecké sbírky hraběte Jánoše Pálffyho ze zámků v Králové, Pezinku a paláce v Bratislavě. Praha 1924

[60] Polák, Josef: VIII. Aukce východoslovenského musea. Umělecké sbírky hraběte Jánoše Pálffyho ze zámků v Králové, Pezinku a paláce v Bratislavě. Praha 1924. s. 4

[61]Jeden bod dražobných podmienok udáva, že "Tieto údaje nemožno však napriek tomu považovať za právne ručenie. Východoslovenské múzeum preberá len záruku, že všetky do katalógu zaradené predmety pochádzajú z pozostalosti Jánoša hr. Pálffyho". s. 4

[62] Mierka obrazov (bez rámu) je v centimetroch.

[63] Polák, Josef: VIII. Aukce východoslovenského musea. Umělecké sbírky hraběte Jánoše Pálffyho ze zámků v Králové, Pezinku a paláce v Bratislavě. Praha 1924. s. ? (v časti podmínky dražební)

[64] Obrazy od tohto maliara, uvedené v katalógu, sú oleje na plátne.

[65] Poradie obrazov je v katalógu uvedené chybne v súvislosti s obrazovou prílohou. Polák, Josef: VIII. Aukce východoslovenského musea. Umělecké sbírky hraběte Jánoše Pálffyho ze zámků v Králové, Pezinku a paláce v Bratislavě. Praha 1924. s. 7

[66] Kaplička.

[67] Polák, Josef: VIII. Aukce východoslovenského musea. Umělecké sbírky hraběte Jánoše Pálffyho ze zámků v Králové, Pezinku a paláce v Bratislavě. Praha 1924. s. 15

[68] Podľa tradície D.N. Chodowiecki (1726-1801). Polák, Josef: VIII. Aukce východoslovenského musea. Umělecké sbírky hraběte Jánoše Pálffyho ze zámků v Králové, Pezinku a paláce v Bratislavě. Praha 1924. s. 17

[69] Podľa tradície D.N. Chodowiecki (1726-1801). Polák, Josef: VIII. Aukce východoslovenského musea. Umělecké sbírky hraběte Jánoše Pálffyho ze zámků v Králové, Pezinku a paláce v Bratislavě. Praha 1924. s. 17

[70] Pochádza z majetku vojvodu primasa Szelepcsényiho. Polák, Josef: VIII. Aukce východoslovenského musea. Umělecké sbírky hraběte Jánoše Pálffyho ze zámků v Králové, Pezinku a paláce v Bratislavě. Praha 1924. s. 62

[71]Ilustrovaný aukčný katalóg obsahoval tlačené čiernobiele reprodukcie dražených diel a predmetov a spolu s nimi bol tlačený firmou M. Schulz, grafickým závodom uměleckým, akc. spol. Podobne ako to bolo v prípade výstavného katalógu predchádzajúcej výstavy, uskutočnenej v Piešťanoch. Reprodukovaných bolo len niekoľko diel. Vyšiel vlastným nákladom redakcie Dr. Josefa Poláka. Naraz sa vyrobilo 500 výtlačkov. Katalóg má len jednu časť a neobsahuje preklad do nemčiny. Taktiež neobsahuje ani kúpne príkazy. Na prvej strane sa nachádza priložený list s odhadmi cien, ktorý je preložený do nemčiny. Polák, Josef: X. Aukce východoslovenského musea. Umělecké sbírky hraběte Jánoše Pálffyho II. ze zámků v Králové, Pezinku a Bojnicích a paláce v Bratislavě. Praha 1924.

[72] Polák, Josef: X. Aukce východoslovenského musea. Umělecké sbírky hraběte Jánoše Pálffyho ze zámků v Králové, Pezinku, Bojnicích a paláce v Bratislavě. Praha 1924. s. 4

[73]Jeden bod dražobných podmienok udáva, že "Tieto údaje nemožno však napriek tomu považovať za právne ručenie. Východoslovenské múzeum preberá len záruku, že všetky do katalógu zaradené predmety pochádzajú z pozostalosti Jánoša hr. Pálffyho". s. 4

[74] Mierka obrazov (bez rámu) je v centimetroch.

[75] Polák, Josef: X. Aukce východoslovenského musea. Umělecké sbírky hraběte Jánoše Pálffyho ze zámků v Králové, Pezinku, Bojnicích a paláce v Bratislavě. Praha 1924. s.4 (v časti podmínky dražební)

Mgr. Zuzana Ferencová