Výstava Rudolfa Kremličku v Dome u Zlatého Zvonu v Prahe - recenzia

Dielo maliara Rudolfa Kremličku /1886-1932/ si môže verejnosť v tomto čase prezrieť v Galérii hlavného mesta Prahy GHMP, v Dome u kamenného zvonu. Výstava bola otvorená 17.10 2006 a potrvá do 21.1.2007. Autorom koncepcie je teoretik Karel Srp, ktorý je zároveň aj autorom monografie Rudolfa Kremličku, vydanej v roku 2006.

Výstavný priestor zapĺňa dve podlažia gotického domu, pričom samotné články tejto architektúry dotvárajú intímnu atmosféru interiéru. Dom má niekoľko rôzne veľkých miestností a autori koncepcie výstavy sa viditeľne snažili čo najviac zaplniť tento priestor a usporiadať diela chronologicky. Ťažiskom, súbornej retrospektívnej výstavy, ktorá sa uskutočňuje po 50.-tich rokoch od poslednej súbornej výstavy, sa stala maľba. Predstavené kresby a litografie, ktoré sú významnou súčasťou celého diela sa nachádzajú v samostatných menších miestnostiach, alebo na oddelených stenách. Rudolf Kremlička bol nesmierne plodný autor a teda určite nebolo možné naplno využiť celý jeho umelecký fond, čo však neubralo zaujímavosti vystaveného súboru.

Prvé miestnosti výstavy oboznamujú s maliarovou ranou tvorbou. Diela pochádzajú zo študijného obdobia, z čias formovania sa jeho maliarskeho prejavu. Kremličkov osobný výtvarný názor sa formoval pod vplyvom jeho prvých učiteľov: maliara realistického žánru Hanuša Schwaigra[1] - milovníka starých holandských majstrov a významného predstaviteľa českej krajinomaľby Antonína Slavíčka. Napriek tomu, že obaja mali k sebe negatívny vzťah, od každého prijal niečo, čo môžeme spozorovať pri prehliadke ranej tvorby. V prvých miestnostiach sú vystavené živé akvarely zobrazujúce ľudí pri práci. Je známe, že jednou z úloh, ktoré Kremličkovi zadal jeho učiteľ bolo zobraziť typy ľudí, predavačov, ktorí v hostinci ponúkali svoje služby a pouličných hudobníkov. Práve na raných realistických akvareloch a olejomaľbách prevedených výrazným holandským štýlom, môžeme jasne pozorovať, že umelcova virtuozita maľby sa uplatňovala práve na malom formáte podkladu. V prvom období svojho výtvarného života sa orientuje aj na impresionistickú techniku, ktorú uplatňuje najmä na obrazoch krajín. V neskoršom období mení štýl a prechádza postupne stupňovito k väčšej abstrakcii a tým sa mení aj jeho rukopis, ktorý by som označila za splývavý napriek technike, ktorú používa.

Stráne na jaře, 1907, olej 45x61,5; Na pile, 1909. akvarel, papier; Preclikář, 1909, akvarel, papier; Párkař, 1909, akvarel papier; Podmračný den, 1910, olej plátno; Ševcova rodina, 1912, olej drevo, 48x54

Kremlička sa od istého času sústredil na tzv. "slovanský typ" ženy. Vystavené portréty zobrazujú plavovlasé ženy, či dievčatá s jemnými črtami tváre. Takýto typ ženy s jemnými črtami, často vnášal do svojich obrazov. Ženskému portrétu je teda venovaná jedna miestnosť.

Kremlička sa po prvý krát stretol s impresionistickou tvorbou v Paríži, v roku 1910. Tu spoznal aj dielo Henriho Matissa. Zaujímavý je portrét mladej tanečnice /1918, olej na plátne/, na ktorom badateľne rozpoznávame inšpiráciu Edgarom Degasom a jeho baletkami. Obľúbenou farbou pozadia, ktorú používal v tomto období, na portrétoch, bol striebornošedý valér spolu s mäkkým svetlom /podobizeň dievčatka, 1915, olej na plátne 95x80/, alebo /slepý starec, 1915, olej na plátne/. Aj ďalší obraz - Ležiaca tanečnica, jasne prezrádzajúci inšpiráciu Manetovými obrazmi, svedčí o parížskej inšpirácii. Ďalej od týchto portrétov sa dostávame ku kresbám - uhlom a tušom. Napriek tomu, že jeho kresby nie sú celkom výrazné, Kremlička dokáže jasne definovať tvar postavy a rovnako dobre charakterizovať zvolenú pózu. Kremlička od začiatku považoval presnú obrysovú líniu za podstatnú, naďalej ju rozvíjal, aby sa pre neho nakoniec stala charakteristická.

dievča v bielom živôtiku, 1915, olej plátno, opustil postupne malý formát; vesnické děvče, 1918, olej plátno 79x66

Popri krajinomaľbe je na tejto výstave zastúpené aj zátišie, aj keď v malej miere. Práve v poslednej miestnosti prvého poschodia sa nachádza krajinomaľba a zátišie. Kremlička zobrazoval vždy konkrétne krajiny. Snažil sa vystihnúť to, čo príroda je a v čom tkvie jej podstata. Ďalším znakom pre toto obdobie krajinomaľby je, že Kremlička používa červený akcent, ktorý vyžaruje z krajiny, sústredíme naň pohľad, avšak krajina pôsobí zahmlene a splývavo. Koniec koncov splývavý rukopis je pre tohto autora charakteristický, ak neberieme do úvahy jeho neskorú tvorbu, silno ovplyvnenú maliarovou chorobou na konci života. Autori zaradili medzi diela krajinomaľby, aj obrazy zo Slovenska. /Drevený most v Margecanoch, 1919, olej plátne, alebo obraz krajina, 1918/. Tieto boli určené pre pamätník odboja, ktoré autor namaľoval na zákazku. Avšak je možné, že bol istým spôsobom donútený vytvoriť tieto obrazy a preto majú iný podtón, možno príliš akademický a strohý. Zrejme záležalo na vzťahu, ktorý si vytvoril k spracovávanej predlohe.

Na druhom poschodí je možné si prezrieť krajinomaľby, ktoré namaľoval počas pobytov v Taliansku, vo Florencii. Kremlička tu maľuje architektúru v krajine, pričom ju zobrazuje pomocou línií a čiar, takmer technicky. Používa svetlé jasné farby, tak aby navodil správnu atmosféru južnej teplej krajiny. .

Počas života, dostal tento maliar niekoľko zákaziek na portréty významných politických osobností a bol medzi touto spoločnosťou veľmi obľúbený a žiadaný. Vystavené diela na druhom poschodí – ženské portréty na veľkom formáte, skôr nepatria k tým výrazne hodnotným, ak sa sústredenejšie zameriame na detaily týchto portrétov. Zán¨mena malého formátu za rozmernejší, zrejme nebolo najvhodnejším riešením, čo však už posúdi divák.

"Vlastné maliarske počiatky uvádzal Kremlička až od posledných rokov Schwaigrovej špeciálky". [2] Samotný maliar považoval obdobie od roku 1917-1926 za úspešné.

Počas štúdií sa Kremlička sústredil aj na ženský akt pri toalete, ktorý bol silným ťažiskom jeho tvorby. /Ležiace dievča I. 1927, žena se zátiším, 1929, olej na plátne/. Ďalšou dôležitou časťou výstavy je teda niekoľko ženských aktov – toaliet – žien česúcich sa pred zrkadlom, ktoré ho preslávili vo väčšej miere ako jeho raná tvorba. Sú tu vystavené diela, na ktorých sa výrazne mení jeho impresionistická technika. Diela pôsobia lyricky a majú silno fauvisticko-expresionistický podtón. V tomto období života sa určite inšpiroval Matissovými dielami, no tvorba aj ďalších paralelne prebiehajúcich avantgardných smerov mu rozhodne nebola ľahostajná, napriek tomu, ako pevne mal na pamati tradíciu a klasickú maľbu.

V závere svojho diela pracoval aj na krajinomaľbách, ktoré maľoval počas pobytov v zahraničí. V posledných dvoch miestnostiach výstavy sa nachádzajú krajinomaľby, ktoré vytvoril počas pobytov vo Francúzsku a jeho okolí a v Rakúsku. Autori výstavy zaradili niekoľko krajinomalieb zobrazujúcich morské pobrežie a pláže s plachetnicami a obrazy zachytávajúce pochmúrne odrazy hôr rakúskej krajiny. Kremlička narába zo žiarivou modrou farbou a zachytáva charakteristický obraz južnej teplej oblasti, ale používa tiež tmavú modrú, podľa nálady. Rukopis je výrazne expresívny a zaujímavé je, že sa opäť vracia k impresionistickej technike, pretože len skratkovito pokladá akcenty a je nutné aby divák tieto diela pozoroval s odstupom.

Do poslednej časti výstavy autori zaradili štúdie k mozaike pre palác Fénix v Prahe, okolo 1930 /olej na plátne, 50x200/. Táto mozaika predstavuje dielo na ktorom Kremlička skĺbil všetky tri druhy umenia, ktorým sa doposiaľ venoval: akt, zátišie a krajinomaľbu, čo môžeme pokladať, za istý vrchol jeho diela, ak sa zamyslíme nad blížiacim sa umelcovým koncom. Pod záverečné práce vystavené v poslednej miestnosti druhého poschodia sa podpísala tiež Kremličkova choroba a fakt, že napriek svojmu údelu a záťaži, ktorú si niesol, neprestal s tým čo ho napĺňalo a čomu sa venoval po celý život a teda chuti maľovať. /Koupající se ženy, 1931, olej na plátne; Máří Magdaléna, 1931, olej na plátne, Víkend, 1931, olej na plátne/.

Posledné diela jeho tvorby by teda mali byť divákmi posudzované určite s nadhľadom, pretože by to mohlo skresľovať a istým spôsobom negovať úsilie a celý obraz diela a tým zničiť odkaz, ktorý tento maliar spoločnosti zanechal.

Retrospektívna výstava, ktorá sa aktuálne ponúka verejnosti, prehľadným spôsobom oboznamuje diváka s dobou začiatku 20.- teho storočia a je vhodným doplnením mozaiky tejto doby, ktorá ešte nieje celkom poskladaná.

[1] Schweiger bol známy ako maliar žánrových scén a tiež tým, že mal rád tvorbu starých holandských a flámskych majstrov. Bol jedným z prvých ktorí začali s realistickým štýlom v českom umení v 2. polovici 19. storočia. Schweiger. Tento učiteľ viedol nielen Kremličku, ale aj mnoho iných študentov, aby sa učili techniky starých majstrov ako aj systematicky precízne charakterizovať figurálny typ človeka. Ďalším umelcom, ltorý ovplyvinl Kremličku bol Antoním Slavíček, popredný protagonista modernej českej krajinomaľby. Avšak spomenutí umelci, ktorí ovplyvnili Kremličku mali k sebe negatívny vyťah, ale obaja nasmerovali samotný umelecký názor Kremličku. Kremlička a rovnako aj Slavíček radi chodievali maľovať do dediny Kameničky a práve v tejto dedine sa Kremlička už skoršj dobe učil pod vedením svojho prvého učiteľa. Koncom roku 1920 Kremlička koncentruje svoje štúdium na špecifické figurálne typy ľudí pri práci. Za tieto práce bol ocenený tým, že získal popularitu a jeho diela boli publikované v časopise Zlatá Praha. Stal sa zaujímavým aj pre zberateľov umenia. Dôležitým inšpiračným zdrojom maliara boli študijné cesty do zahraničia

[2] Tamže.s 29

Mgr. Zuzana Ferencová